Obete narcistických „psychopatov“ (abuserov):
Vzťahy medzi narcistickým abuserom a obeťou sa spočiatku vyvíjajú ako normálne vzťahy, kde sa obeť cíti tak nejak zvláštne od úvodu. Ale vždy ho niečo ťahá k narcistickému abuserovi, čo sa neskôr zmení na závilosť obete na abuserovi. Táto závislosť nie je len na psychickej úrovni, ale je aj na fyzickej, podobne ako pri závislosti na drogách. Táto problematika je aktuálna najmä dnes.
Vzťah, priebeh, ale aj ukončenie sa najviac podobá v psychiatrii problematike závislosti na drogách. Narcistický abuser nemá vyvinuté city, empatiu a tieto len predstiera. Vzťah je založený čisto na parazitovani narcistického abusera na obeti (citový, materiálny parazitizmus). Narcistický abuser svojimi pokročilými technikami traumatizácie obete vytvorí u svojej obete extrémnu závislosť. Tú dosahuje najčastejšie metódou no contact, bezpríčinným blokovaním, nekomunikovaním, narcistickými útokmi (príklad: strávite spolu príjemný výlet a po rozlúčení (bez nejakej hádky, konfliktu) si obeť narcistický abuser zablokuje na všetkých sociálnych sieťach, zablokuje komunikačné protokoly. To u obete vyvolá extrémnu úzkosť, nespavosť, trápenie sa. Opakovaním sa týchto narcistických útokov dochádza k vytváraniu množstvu traum, ktoré sa neskôr prejavujú príznakmi ťažkej depresie, postraumatickej stresovej poruchy. Vo väčšine prípadov však narcistický abuser necháva jeden možný kontakt voľný, aby sa obeť mohla „priplaziť“ k narcistickému psychopatovi a prosiť ho o zľutovanie, aby sa obeť mohla ospravedlňovať a ponižovať pred psychickým tyranom. Tým sa zosilňuje patologický vzťah, väzba medzi obeťou a psychopatom, táto väzba sa označuje ako traumatická väzba. Táto väzba a jej mechanizmus je podobný Stockholmskému syndrómu. Narcistický abuser je obzvlášť nebezpečný ak ide o inteligentnú a atraktívnu ženu. Tá ako profesionálny herec si naštuduje svoju obeť z verejne dostupných zdrojov (dnes to majú jednoduchšie ako v minulosti) a dokže lepšie hrať „vhodnú kompatibilnú“ partnerku pre obeť a tým si vytvoriť silnejšiu väzbu. Ďalšou metódou, ktorú využíva abuser na ovládanie svojej obete je jej izolácia od okolia. Narcistický abuser svojej obeti zakazuje kontaktovať sa s kamarátmi, kamarátkami, rodinou…tým ju izoluje a ešte viac posilňuje traumatickú väzbu a závislosť obete. Čím viac sa obeť patologicky stane závislou na narcistickom abuserovi a viac preruší kontakt s okolím, tým je náročnejši proces ukončenia tejto väzby s narcistickým psychopatom.
Výsledné poškodenie obete do veľkej miery závisi od psychického stavu obete (traumatické zážitky z detstva, vzťahy s rodičmi, súrodencami) alebo od „profesionality“ naricstického abusera. Narcistický abuser si obeť často vyhliadne sám, loví medzi vysokopostavenými osobami, často medzi mediálne známymi. Nakoľko maligný narcis funguje na princípe, že nie každy si zaslúži, aby s ním narcis trávil svoj „drahocenný narcistický čas“ a strácal ho s „obyčajným človekom“. Preto táto problematika často postihuje osoby v showbiznise, ktorí majú zrazu psychické problémy vo forme depresí, alebo postraumatických stresových porúch, často pachajú samovraždy. A o tom, že príčinou ich problému je často vzťah s narcisom sa spoločnosť niekedy vôbec nedozvie. Problematike v takýchto vzťahoch sa neorientuje množstvo psychiatrov a psychológov a často ani pri vyšetreni neriešia vzťah ako možnú príčinu. Typické pre takéto psychické problémy pri obetiach narcisov je, že liečba bežne predpisovanými antidepresívami a anxiolytikami nezaberá.
Keď sa nenájde príčina, čo je vo väčšine prípadov, chránený je aj narcistický abuser. Ten pokračuje v ničení ďalších obetí. Jeden narcisticiký abuser má súčasne viacero obetí a stále pracuje na nových, ktoré sú zdrojom jeho ega, dokazujú mu, že existuje. Narcis by bez existencie obetí nemal možnosť si dokázať, že existuje a jeho samodeštrukcia by bola rýchla. Práve vďaka novým aj starým obetiam prežíva narcis do vyššieho veku, často bez kontaktu so psychiatrom/psychológom. Kontakt začína vo vyššom veku, keď stratí narcis svoju fyzickú atraktivitu, alebo postavenie. Keď už je pre neho náročne získať nové obete. Svoju existenciu si narcistický abuser dokazuje aj dokumentovaním svojich zážitkov s rôznými obeťami. Kedže ako človek bez empatie a citov nie je schopný si k nejakému výletu/zážitku vytvoriť citom podfarbenú spomienku, tak rýchlo na zážitok zabudne. Často to riešia fotením si daných momentov, majú preto množstvo fotiek, ktoré tiež slúžia ako dôkaz toho, že žijú…