Nosenie rúšok, respirátorov má negatívny dopad na sociálnu interakciu ľudí. Práve oblasti tváre zakryté maskou sú nevyhnutné na čítanie emócií. Základom správneho sociálneho fungovania človeka je vyjadrovanie a čítanie emócií ľudí. Na základe správného rozpoznania emócií druhého človeka sa vytvárajú a upevňujú sociálne kontakty. Zakrývaním tváre je toto všetko narušené.
Na samotnom obrázku s rúškami je vidieť, že je veľmi ťažké poznať emócie človeka pod rúškom najmä ak človeka dobre nepoznáme.
Už len pri samotnej komunikácii s iným človekom pohyb úst pri rozprávani uľahčuje samotnú komunikáciu a vytvára priateľskejši vzťah. Toto je obzvlášť dôležité pre psychiatrické vyšetrenia. Jednak často vyšetrujeme ľudí, ktorí majú oslabený sluch a potrebujú k porozumeniu čítať z pier a taktiež my potrebujeme pri vyšetrení vidieť ako sa pacient tvári. Či koreluje to, čo hovorí s jeho výrazom tváre, alebo klame… A to so zakrytou tvárou nie je možné dostatočne korektne alebo vôbec.
Zaujímavosťou je, že boli vykonané viaceré testy a tie ukázali zaujímavý výsledok. Pri zakrytej tvári nebolo možné zistiť, či je človek šťastný. Bolo však možné zistiť, či je človek nahnevaný, pomerne jednoducho. Tým môžme vysloviť hypotézu, že zakryté časti tváre umožňujú šíriť viac v spoločnosti negatívne emócie a tým aj prehlbovať napätie a nepokoj v spoločnosti. A presne to aj sledujeme. Ľudia sú voči sebe agresívnejši, neusmejú sa..lebo to aj tak cez masku riadne nevidieť. Nevieme, ako presne naše podvedomie vníma prítomnosť masky na tvári iného človeka. Nevieme, aký to bude mať dopad vo vývine psychiky dieťaťa…aké bude to dieťa v dospelosti po psychickej stránke.
Podľa viacerých štúdií by sa dalo povedať, že ústa sú dôležité na čítanie strachu, šťastia. Naopak oči sú potrebné na čítanie strachu, hnevu a smútku. Pri nosení masky dochádza aj k chybnému vnímaniu emócií. Napríklad smútok, šťastie sú pod maskou chybne vnímane ako neutrálne emócie. Iné emócie ako znechutenie boli často rozpoznané ako hnev. Tieto chyby pri rozpoznávaní émocií sa však skoro vôbec nediali pri tvárach, ktoré neboli zakryté.
Viaceré štúdie dokázali aj to, že ak pár ľudí v okolí nenosí masky tak to vedie k nenoseniu aj ostatnými. Cítia sa čudne v maskách.
Presunutím ľudí do vnútorného priestoru a izolácie doma (samotky) sa to ešte zhoršuje. Pre príklad jedným z najhoršich trestov vo väzení je pobyt v samotke. Pred začatím COVIDu-19 napríklad také Japonsko malo problém s mladými ľuďmi, ktorí sa vyhýbali kontaktu so spoločnosťou. Izolovali sa doma a nevychádzali dlhšie ako 6 mesiacov von. Syndróm nazvali hikikomori (uzaretí). Príčina tohto nie je doteraz známa. Týmto životným štýlom žilo v Japonsku vyše 40% mladých. Mladí ľudia trpiaci týmto syndrómom prežívajú veľmi nepríjemné emócie ako hnev, hanba, smútok nad sebou, strach z budúcnosti, závidia tým, ktorí dokážu normálne žiť. To u mnohých môže viesť k závažnejšim psychickým poruchám ako je paranoja, depresie, samovraždy, závislosti. Presne rovnaké spektrum syndrómov, ktoré sa vyskytuj počas lockdownov. Mnohí výskumníci vidia za príčinou týchto syndrómov práve bezmocnosť, beznádej, neistotu. Presne to, čo dnes počas doby COVIDu prežíva veľká časť svetovej populácie. Koľko bude po COVIDe nových hikikomori?
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4912003/
zdroj:
https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyg.2020.566886/full#ref16
Vyšla jedna štúdia, ktorá hovorí, že to taký dopad nemá. Má však málo účastnikov, nie je overená viacerými štúdiami na rôzných účastníkoch, nie sú známe viaceré detaily realizovania štúdie. Z vlastnej praxe so závermi tejto štúdie nesúhlasím. Za obdobie COVIDu som vyšetroval stovky pacientov a viem porovnávať.
https://edition.cnn.com/2021/11/15/health/children-face-mask-emotions-study-wellness/index.html