Reakcia na nenávistné komentáre k nedávnemu statusu MUDr. Juraja Mesíka
Autor: MUDr. Michal Piják
„Prečo sa zdravotnícky personál na covidových oddeleniach pohybuje v skafandroch, keď bezpochyby x-krát dostali dávky vírusovej mRNA? Čoho sa boja, keď sú tak skvele chránení ako uvádza Pfizer propaganda naša každodenná??? Veď podľa nej sa vôbec nemajú nakaziť – a ak, tak budú mať len ľahučký priebeh… Kvôli chrípke nikdy v žiadnych skafandroch nepobehovali……..“ napísal v jeho nedávnom FB statuse MUDr. Juraj Mesík, ktorého celé znenie si môžete prečítať tu:
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10223489506439800
Za tieto výroky sa na dr. Mesíka vrhla koordinovaná tlupa trollov, vrátane lekárov, ktorí ho počastovali množstvom primitívnych hejtov. Vyprovokovalo ma to k ironickej poznámke, že tie skafandre nosia preto, aby ich mohli ľudia ľutovať, akú majú hrozne ťažkú prácu, lebo inak by ich nemali začo. Ako sa dalo očakávať, s chuťou sa pustili aj do mňa a na ilustráciu pripájam jednu z reakcii: „wau, aký morálny odpad ste predviedli… nebojte, ja vás poľutujem aj bez obleku, len sa najprv musím ísť z vás vygrcať…“ Táto prostoduchá osôbka v podstate potvrdila to, na čo som chcel poukázať v mojom komentári, že veľa ľudí je vďaka obrovskej mediálnej kampani presvedčených o tom, že zdravotnícki pracovníci, ktorí sa starajú o pacientov s COVID-19, vykonávajú nejakú mimoriadne náročnú prácu a preto ich treba považovať za hrdinov. Preto som na jej komentár reagoval týmto slovami:
„ Mne je na grcanie nielen z vás, ale zo všetkých, čo sa tu podobným spôsobom predvádzajú. Keď sa niekto stavia do polohy martýra a neustále spomína, aká je tá jeho práca vyčerpávajúca, aký je vyhorený, s cieľom vyvolať na verejnosti pocity viny a ľútosti a získať z toho rôzne benefity, tak to je veľmi úbohé. Manažment hospitalizovaných pacientov s covidom nie je totiž o nič náročnejší, ako manažment iných pacientov v ťažkom stave, na čom som poukázal v mojom nedávnom statuse (viď. pripojený link). Ak niekto túto prácu nezvláda, mal si vybrať iné povolanie, alebo inú špecializáciu. Pokiaľ ide o „skafandre“, celá procedúra, ktorá sa používa u nás je v porovnaní s inými krajinami zbytočne prehnaná. Covid predsa nie je Ebola. A keď niekto najviac trpí, tak to je stredný zdravotnícky personál, ktorý je počas celej pracovnej doby v neustálom kontakte s pacientom.“
https://www.facebook.com/photo?fbid=303267045134055&set=a.2717583128325193
Dotyčná osôbka chcela zrejme svojim komentárom vyvolať u ľudí dojem, že som mal v úmysle bagatetelizovať nosenie osobných ochranných prostriedkov (OOP) alebo dehonestovať prácu zdravotníckych pracovníkov. Je to samozrejme nezmysel a čistá dojmológia, ktorý nemá žiadne racionálne opodstatnenie a tiež si myslím, že to nebolo ani cieľom dr. Mesíka. V tejto súvislosti dávam do pozornosti smernicu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá poskytuje inštrukcie, ako treba zabezpečiť racionálne a vhodné používanie osobných ochranných prostriedkov (OOP) . V smernici je veľmi jasne uvedené, že pri starostlivosti o pacientov s COVID-19 sa nevyžadujú kombinézy, dvojité vrstvenie rukavíc alebo plášťov, ochrana topánok alebo pokrývky hlavy (kukla), ktoré zakrývajú hlavu a krk, používané v súvislosti s endemickým výskytom filovírusových ochorení ako je napríklad Ebola. Podľa môjho názoru, ak by si niekto zo zdravotníkov zaslúžil osobitnú pozornosť a poďakovanie, tak by to mal byť v prvom rade stredný zdravotnícky personál, jednak preto, že ho je nedostatok a tiež preto, že na rozdiel od lekárov počas celej pracovnej doby v neustálom kontakte s infikovanými pacientmi na uzavretom oddelení, čo v tých „skafandroch“ určite nie je veľmi príjemné. Lekár prichádza k priamemu kontaktu s infikovaným pacientom iba počas vizity, alebo pri potrebe nejakého výkonu, alebo pri náhlom zhoršení zdravotného stavu pacienta. https://www.who.int/publications/i/item/rational-use-of-personal-protective-equipment-for-coronavirus-disease-(covid-19)-and-considerations-during-severe-shortages
Napadlo mi tiež, že v bývalom režime lekári pracovali v neporovnateľne náročnejších podmienkach a nebolo zvykom, aby si niekto sťažoval, že je preťažený. Keď to porovnávam s dnešnou dobou, sám sa čudujem, ako sme to mohli vtedy zvládať. Napríklad rovnakú prácu počas nočnej služby na internom oddelení, vrátane konziliárnych vyšetrení na centrálnom príjme a iných oddeleniach nemocnice, ktorú dnes vykonávajú dvaja lekári, musel zvládnuť jeden lekár, ktorý nemal k dispozícii také vymoženosti dnešnej doby, ako počítače, ktoré podstatnou mierou prispeli k uľahčeniu práce. Keďže som počas prvých 8 rokov mojej lekárskej praxe pracoval v tej istej nemocnici ako teraz, môžem zodpovedne prehlásiť, že štruktúra a počty pacientov hospitalizovaných na interných oddeleniach, boli v podstate rovnaké, ako v dnešnej dobe, s výnimkou menšieho počtu bezdomovcov a intoxikácií drogami a osoby intoxikované alkoholom sa odosielali na tzv. „záchytku“. Rozdiel bol aj v tom, že v tých časoch na interných oddeleniach umieralo viac pacientov, takže počas nočnej služby musel lekár vypísať v priemere 2-3 správy o úmrtí, čo bolo časovo dosť náročné, pretože mal k dispozícii len klasický písací stroj a všetky údaje o pacientovi musel otrocky prepísať do správy. V dnešnej dobe na to stačia dva tri kliky v počítači a všetky údaje sa prenesú do správy. Navyše, lekár po nočnej službe musel pokračovať v práci aj na druhý deň.
Každý, kto trochu kritický rozmýšľa by si mal už dávno všimnúť, že od začiatku koronakrízy sa vykonáva veľké úsilie o zveličovanie závažnosti tejto infekcie, s cieľom vystrašiť ľudí a presvedčiť ich, že jediným účinným prostriedkom ako sa vysporiadať s touto infekciou je očkovanie. Súčasťou tohto nechutného scenára je aj snaha vyvolať u občanov dojem, že starostlivosť o pacientov s ťažkým priebehom COVID-19 je hrozne náročná a namáhavá a že zdravotníci, ktorí sa starajú o týchto pacientov musia podávať heroické výkony. Veľmi účinným psychologickým prostriedkom, ktorý sa používa na účely tejto nechutnej propagandy sú aj takmer dennodenné ukážky covidových oddelení s ležiacimi pacientami na umelej ventilácii a lekárov navlečených do „skafandrov“.
Ako som už spomenul vyššie, z medicínskeho hľadiska, manažment hospitalizovaných pacientov s COVID-19 je podobný, ako u iných pacientov s respiračnými chorobami a pridruženými systémovými komplikáciami, u ktorých sa vyžaduje intenzívne sledovanie na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) Vďaka mohutnej mediálnej kampani sa však na verejnosti sa podarilo vyvolať dojem, ako keby starostlivosť o hospitalizovaných pacientov s covidom bola vrcholom medicínskeho umenia a že najväčšími odborníkmi na liečbu covid sú infektológovia a anesteziológovia (aristi), ktorí pracujú oddeleniach anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM). Skutočnosť je však taká, v prípade prekročenia kapacity infekčných oddelení sa pacienti s covidom liečia na interných oddeleniach, kde sú pre nich vyčlenené osobitné lôžka, aby sa zabránilo prenosu infekcie na neinfikovaných pacientov, tak ako to bolo počas druhej vlny covidu aj na našej klinike. Bez ohľadu na to, či pacient s covidom leží na infekčnom alebo na internom oddelení sa pacienti s vážnejším priebehom prekladajú na JIS, ktorá je na každom internom oddelení v nemocniciach vyššieho typu. U pacientov so závažnou respiračnou insuficienciou, sa volá na pomoc anesteziológ (arista) , ktorý je špecializovaný v zavádzaní a obsluhe umelej ventilácie (UPV) a ktorý rozhodne o tom, či u takéhoto kriticky chorého pacienta bude vhodnejšie sledovanie na OAIM.
https://www.facebook.com/photo/?fbid=138779288249499&set=a.2717583128325193
Inými slovami manažment hospitalizovaných pacientov s covid dokáže urobiť hocijaké interné oddelenie, dokonca ešte lepšie ako infekčné oddelenia, lebo vedomosti infektológov z internej medicíny sú vo všeobecnosti dosť biedne. Typickým príkladom sú pacienti s chronickou vírusovou hepatitídou B a C, o ktorých sa okrem hepatológov starajú aj infektológovia, ale keď má takýto pacient už dekompenzovanú cirhózu alebo akútne zlyhanie pečene, tak sú bezradní a takýchto pacientov posúvajú internistom. Podobne to je aj s vedomosťami anesteziológov (aristov), ktorí si pred každým operačným zákrokom vyžadujú tzv. interné predoperačné vyšetrenie, dokonca aj u pacientov bez závažnejších interných ochorení, napríklad u mladých zdravých ľudí s úrazmi, alebo mladých žien, u ktorých je potrebný nejaký gynekologický zákrok. Hlavná pomoc aristov spočíva v zavádzaní a kontrole náročnejších foriem oxygenoterapie, ako je mechanická podpora dýchania, a to za účelom zabezpečenia dostatočnej výmeny plynov v pľúcach, čiže dostatočnej oxygenácie a eliminácie oxidu uhličitého. S najbežnejšou formou sa môžeme denne stretnúť počas operácií, keď je pacient v celkovej anestézii a prístroj, takzvaný ventilátor, zabezpečuje jeho dýchanie.
https://nemocnicakomarno.agel.sk/nemocnica/novinky/201125-plucna-ventilacia.html
V spomínanej smernici WHO sa tiež uvádza, že racionálne indikácie pre OOP by mali vychádzať z prostredia, cieľovej skupiny, rizika expozície (napr. typ aktivity) a dynamiky prenosu patogénu (napr. kontaktom, kvapôčkami, alebo vzduchom). Typ OOP vyžadovaný pri starostlivosti o pacientov s podozrením alebo potvrdením COVID-19 by sa mal diferencovať v závislosti od rizika prenosu, typu personálu a vykonávanej činnosti (rozšírený zoznam OOP podľa činnosti a scenára prenosu je uvedený v prílohe I WHO). WHO tiež neodporúča použitie rukavíc v nastaveniach, kde nie sú potrebné, nosenie lekárskej masky na prekrytie respirátora, alebo použitie nelekárskych masiek ako alternatívy k lekárskym maskám alebo respirátorom. WHO upozorňuje, že zdravotnícky pracovníci, ktorí sa starajú o pacientov ležiacich na JIS, alebo OAIM sú vystavený väčšiemu riziku expozície aerosólmi. Aerosóly pôsobia ako nosiče infekčných agens, vrátane tých, ktoré dosahujú vysoké koncentrácie v slinách, ako je SARS-CoV-2, ktoré môžu zostať životaschopné a infekčné na povrchoch niekoľko dní. Toto riziko sa týka niektorých výkonov, ako je tracheálna intubácia, neinvazívnu mechanicka ventilácia, intubácia žalúdka, aspiráciu spúta, inhaláciu aerosólu, tracheostómia, starostlivosť o tracheostómiu, odber výteru z hrdlaa zákroky spojené s ošetrovaním chrupu.
Potrebu racionálneho využívania OOP potvrdili aj výsledky nedávnej štúdie, ktorá predložila dôkazy s nízkou až veľmi nízkou istotou, že zakrytie viacerých častí tela vedie síce k lepšej ochrane, ale zvyčajne je to za cenu zložitejšieho nasadenia alebo vyzliekania a menšieho používateľského komfortu. Konštatovali, že najťažšie sa odstraňujú kombinézy, ale môžu poskytnúť najlepšiu ochranu, nasledujú dlhé plášte, plášte a zástery. Respirátory nosené s kombinézou môžu síce chrániť lepšie ako maska nosená s plášťom, ale je ťažšie ich nasadiť. Priedušné typy OOP môžu viesť k podobnej kontaminácii, ale môžu spôsobiť väčšiu spokojnosť používateľa. Autori štúdie na základe ich výsledkov vyslovili súhlas s WHO, že je potrebné prehodnotiť, ako sú OOP štandardizované, navrhované a testované. Konštatovali, že chýba harmonizovaný súbor noriem a jednotný dizajn OOPP, ktoré sa majú používať pri starostlivosti o pacientov s vysoko infekčnými ochoreniami.
https://www.cochranelibrary.com/cdsr/doi/10.1002/14651858.CD011621.pub5/full
Na záver by som chcel pripomenúť, že mám 6 atestácii a takmer 50 ročnú klinickú a pedagogickú prax na rôznych interných klinikách, vrátane pôsobenia na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS). Ako hepatológ, reumatológ, klinický imunológ a alergológ mám dlhoročné skúsenosti s diagnostikou a liečbou rôznych infekčných ochorení, veľa rokov som sa pravidelne aktívne zúčastňoval na infektologických konferenciách v SR a mám viacero publikácii na tému vírusových hepatitíd B a C v domácich, ako aj zahraničných renomovaných odborných časopisoch. Počas môjho 4- ročného pracovného pobytu v Lýbii, značnú časť pacientov, o ktorých som sa musel starať, tvorili pacienti so širokou škálou infekčných chorôb, ktoré sa v našej oblasti vyskytujú len sporadicky ako importované infekcie.
Pozornosť si zasluhuje aj skutočnosť, COVID-19 sa dnes považuje za systémovú chorobu, podobne ako sú systémové choroby spojiva a vaskulitídy malých ciev, u ktorých je základným patologickým procesom postihnutie mikrocirkulácie, spojené so zvýšeným rizikom trombotických komplikácii. Ide o choroby, ktoré patria primárne do kompetencie reumatológov. Samozrejme, že starostlivosť o takýchto pacientov si vyžaduje spoluprácu s ďalšími špecialistami, ale koordinátorom je obyčajne reumatológ. Podobne, aj väčšina prípadov tzv. postcovidového syndrómu by mala patriť do kompetencie reumatológov, ktorí sa už desiatky rokov starajú o pacientov s podobnými klinickými prejavmi v časovej nadväznosti na prekonanie rôznych infekcií. Pokiaľ tu však nebol covid, tak sa táto problematika považovala z okrajovú záležitosť. Spomínam to len preto, lebo niektorí kolegovia, tieto skutočnosti absolútne ignorujú, a nedostatok odborných argumentov sa snažia maskovať primitívnym zosmiešňovaním, šírením vyslovených klamstiev a útokmi ad hominem voči mne. Jeden z týchto úbožiakov bez chrbtovej kosti a poslušný služobník farmafiriem, známy ako kráľ lovcov šarlatánov, si robil dokonca posmech aj z toho, že mám až tak veľa atestácii a nevedel pochopiť, že vyššie uvedené špecializácie majú veľa styčných bodov, čo mi pomáha pri diagnostike a liečbe komplikovaných prípadov.
Je iróniou, že ide práve o osoby, ktoré majú výsostné právo vystupovať vo verejnoprávnych médiách, napriek tomu, že ich odborné vedomosti sú žalostne úbohé. Ešte úbohejšie je to, že títo úbožiaci ma neustále vyzývajú, aby som prišiel pomáhať na pracoviská, kde sa liečia pacienti s COVID-19 aj napriek tomu, že dobre vedia, že patrím už aj vzhľadom na môj vek k rizikovým osobám, ktoré by sa mali vyhýbať priamemu kontaktu s infikovaným pacientom a ešte si dovolia robiť posmech z môjho zdravotného stavu. To však nie je prekážkou, aby som mohol vykonávať odborný dozor nad mladšími kolegami, ktorí pracujú na covidovej časti kliniky, tak ako som to robil v predošlej vlne epidémie. Nebudem ich tu menovať, ale každý, kto trochu sleduje nechutnú dezinformačnú provakcinačnú kampaň si môže domyslieť, o ktoré osoby sa jedná. Na niektoré z týchto osôb mám zhromaždené dostatočné množstvo dôkazov na podanie žaloby za ohováranie, osočovanie a hanobenie dobrého mena. Som rád, že stále viac a viac ľudí si začína uvedomovať, že súčasná vládnuca mafiánsko-plagiátorska chunta si vybrala na šírenie zdravotníckej osvety o covide tých najneschopnejších a najbezcharakternejších ľudí.
https://www.facebook.com/photo/?fbid=138779288249499&set=a.2717583128325193
Na problematiku racionálneho používania OOP som upozornil už v mojom predošlom FB statuse, ktorý si môžete pozrieť tu: https://www.facebook.com/photo/?fbid=157811066346321&set=a.2717583128325193
Ako príklad racionálneho používania OOP som pripojil video z malej nemocnice v Mníchove, na ktorom vidieť, že nikto zo zdravotníckych pracovníkov na OAIM nebol oblečený v „skafandri“ a nikto z nich sa nesnažil hrať divadielko, akú náročnú a nebezpečnú prácu musia vykonávať. Žiadne hororové scény dusiacich sa pacientov, ako to vídať na podobných videách v SR.
Takto sa obliekajú na COVID oddeleniach v Nemecku:
A takto na Slovensku: