Stres, ako nepriaznivý narušiteľ imunity

Súčasná pandemická doba a jej dopad na imunitné funkcie a celkové zdravie

Tento článok som spracoval na úkor súčasnej pandemickej doby, ktorá prispieva k zvýšenej produkcii stresových faktorov na človeka a zároveň nepriaznivo zasahuje do imunitného systému. Organizmus je odpradávna schopný sa vysporiadať so stresom, ale ak je toho moc, potom nastáva zvrat vo fyziologických procesoch. Podaktorí prestali veriť svojej imunite a spoliehajú sa na pomoc farmák a biotechnológie. Pozabudli, že v sebe nosia dokonalý dar, ktorý ich perfektne chráni už od vnútromaternicového vývoja. Imunitný systém je samostatný, ale pôsobí na neho aj hormonálna a nervová činnosť. Imunitu treba neustále vzdelávať, zdokonaľovať, prirodzenými spôsobmi napomáhať k jeho pôsobeniu a vyhýbať sa silným a hlavne dlhodobým stresom a hektickosťou. Viac obsiahnuté v nižšie v článku:

Základným princípom evolúcie je vývoj k vyššiemu stupňu organizovanosti. Podľa evolučnej biológie majú všetky organizmy spoločného predka v prokaryotických bunkách. Od úsvitu vekov sú organizmy vystavené evolučnému tlaku prostredia. Schopnosť reagovať na rôzne environmentálne stresory, prírodné katastrofy, predácie, zvýšilo prežitie, a tým aj reprodukčnú kapacitu druhu. U cicavcov tieto reakcie zahŕňajú zmeny, ktoré zvyšujú spotrebu kyslíka a glukózy do srdca a kostrových svalov. Výsledkom je fyziologická podpora pre adaptívne správanie, ako je „boj alebo útek“. Imunitné reakcie na stresové situácie môžu byť súčasťou týchto adaptívnych reakcií, pretože boj a útek okrem rizika spojeného so situáciou so sebou prináša aj riziko zranenia. Zranenie zase predstavuje bránu vstupu pre infekčné agensy do krvného obehu alebo kože. Stresom vyvolané zmeny v imunitnom systéme, ktoré urýchľovali hojenie rán a napomáhali predchádzať infekciám, predstavujú adaptáciu, ktoré s ďalšími fyziologickými zmenami, zvýšili evolučnú zdatnosť.

Od pradávna je každý organizmus vystavený stresom, pričom na neho pôsobia stresory. Pod pojmom stres sa väčšinou rozumie, ako psychický stav človeka, ktorý je buď priamo ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva a sám nie je  presvedčený, že jeho obranná reakcia bude voči týmto faktorom dostatočne efektívna. Akútne stresory (trvajúce minúty) dokážu spôsobiť potenciálnu adaptívnu upreguláciu (zvýšenie počtu receptorov na povrchu cieľových buniek) u niektorých parametrov prirodzenej imunity a downreguláciou (zníženie počtu receptorov na povrchu cieľových buniek) u niektorých funkcií špecifickej imunity. Kratšie stresory napr. skúškové obdobie majú tendenciu potláčať bunkovú imunitu pri zachovaní humorálnej imunity. Chronické stresory sú zase spojené s potlačením bunkových aj humorálnych funkcií. Ohrozenia, ktoré si nevyžadujú fyzickú reakciu napr. spomenuté skúškové obdobie (psychický stres), môžu spôsobiť fyzické následky vďaka negatívnym zmenám v imunitnom systéme. Pre lepšie pochopenie vzťahu tzv. psycho-sociálnych stresorov k imunitnému systému je potrebné rozlišovať medzi prirodzenou a špecifickou imunitou. Prirodzená imunita je imunitná odpoveď, ktorá je charakteristická nielen pre cicavce, ale aj pre nižšie organizmy. Bunky zapojené do prirodzenej imunity neposkytujú obranu proti konkrétnemu patogénu, ale ide o viacúčelové bunky, ktoré dokážu napádať rôzne druhy infekčných agensov. Najväčšia skupina buniek zapojených do prirodzenej imunity sú granulocyty. Tieto bunky zahŕňajú neutrofily, makrofágy, fagocyty, a ich funkcia je pohlcovať patogénnych nepriateľov. Výsledkom týchto buniek je zápal. V mieste poranenia alebo infekcie, uvoľňujú toxické látky, ako sú kyslíkové radikály, ktoré poškodzujú votrelcov. Okrem pohlcovania votrelcov, pohlcujú aj zápalom poškodené tkanivo. Dochádza aj k uvoľneniu komunikačných molekúl alebo cytokínov, ktoré majú široké pôsobenie na organizmus, vrátane horúčky, zápalu, a podpory hojenia rán. Tieto prozápalové cytokíny zahŕňajú interleukín IL-1, IL-6 a tumor nekrotizujúci faktor alfa (TNFa).

Ďalšou bunkou zapojenou do prirodzenej imunity je prirodzená zabíjačská bunka (NK-bunka). Tieto bunky rozpoznávajú nedostatok molekúl vlastného tkaniva na povrchu buniek (charakteristické pre vírusovo infikované a rakovinové bunky), ktoré následne likvidujú, uvoľňovaním toxických látok. NK–bunky sa považujú za veľmi dôležitú populáciu v inhibícií skorých fáz vírusových infekcií, predtým, než sa špecifická imunita stane účinnou. Nakoniec, dôležitou zložkou prirodzenej  imunity predstavuje komplementový systém. Hlavný proteín naviazaný na mikroorganizmus dokáže zvyšovať pohlcovanie a zápal. Komplement napomáha aj pri imunite sprostredkovanej protilátkami.

Špecifická imunita sa vyznačuje vyššou špecifickosťou a menšou rýchlosťou, ako prirodzená imunitná odpoveď. Hlavnú rolu zohrávajú lymfocyty, ktoré majú na svojom povrchu receptory. Tento receptor s viaže len na jeden antigén, čím reaguje len voči danému druhu votrelca. Po aktivácii sa tieto antigén-špecifické bunky delia a vytvárajú populáciu buniek s rovnakou antigénovou špecifickosťou v procese nazývanom klonálna proliferácia. Aj keď je tento proces oneskorený, až o niekoľko dní, musí sa telo sprvoti spoliehať na prirodzenú imunitu. Existujú tri typy lymfocytov, ktoré sprostredkovávajú špecifickú imunitu: T-pomocné bunky, T-cytotoxické bunky a B – bunky. Hlavná funkcia T- pomocných buniek spočíva v produkcií cytokínov, ktoré riadia a zosilňujú zvyšok imunitnej odpovede. T-cytotoxické bunky rozpoznávajú exprimovaný antigén na povrchu buniek, ktoré sú infikované vírusmi alebo sa stali rakovinové. Tieto bunky sú okamžite zlikvidované. B – bunky (najmä plazmocyty) produkujú protilátky, plniace mnoho funkcií napr. neutralizácia bakteriálnych toxínov, väzba na voľný vírus a opsonizáciu, ktorá zvyšuje prirodzenú imunitnú reakciu. Existuje päť druhov protilátok: Imunoglobulín IgA, IgE, IgM, IgG a IgD.  Skrátka, špecifická imunita u ľudí pozostáva z bunkových a humorálnych odpovedí.

Ako dokáže stres ovplyvniť imunitnú odpoveď?

Po prvé, sympatické nervové vlákna zostupujú z mozgu do primárneho (kostná dreň a týmus) aj sekundárneho (slezina a lymfatické uzliny) lymfoidného tkaniva. Tieto nervy môžu uvoľňovať širokú škálu látok, ktoré ovplyvňujú imunitné reakcie väzbou na receptory na bielych krvinkách. Všetky lymfocyty majú adrenergné receptory. Ich rozdielna hustota môže ovplyvniť citlivosť na stres medzi bunkovými podskupinami. Napríklad, NK – bunky majú vysokú hustotou a afinitu p 2 adrenergných receptorov, B bunky majú vysokú hustotu, ale nižšiu afinitu. T bunky majú najnižšiu hustotu.

Po druhé, žľazy z vnútorným vylučovaním, hormóny nadobličiek (epinefrín, norepinefrín a kortizol), hormóny hypofýzy (prolaktín a rastový hormón) a mozgové peptidy (melatonín, β-endorfín a enkefalín) sa viažu na špecifické receptory na bielych krvinkách, čím spôsobujú regulačné účinky na ich distribúciu a funkciu.

Po tretie, ľudia, ktorí chcú zahnať stres požívaným psychotropných a alkoholických nápojov, s hektickým režimom a nedostatkom spánku môžu zmeniť procesy imunitného systému. Správanie teda predstavuje potenciálne dôležitú cestu spájajúcu stres s imunitným systémom. Chronické formy stresu sú spojené so zníženou cytotoxickou schopnosťou NK – buniek, inhibíciou proliferácie lymfocytov a nakoniec zníženie humorálnych reakcií. Znížené imunitné reakcie sú zodpovedné za zvýšený výskyt infekčných a neoplastických ochorení vyskytujúce sa predovšetkým u chronicky stresovaných jedincov. Akútny stres zosilňuje a chronický stres potláča imunitnú odpoveď. Prirodzené imunitné reakcie sú vhodnejšie na zvládanie život ohrozujúcich situácií, ako špecifické imunitné reakcie, pretože sa dokážu rýchlejšie rozvinúť. Taktiež, podliehajú menším inhibičným pôsobením a vyžadujú menej energie. Chronický stres vyvoláva zosilnenie a potlačenie imunitnej odpovede so zmenou sekrécie cytokínov. Celkovo vylučované cytokíny, aktivujúce bunkovú imunitu na zabezpečenie obrany proti mnohým druhom infekcií a niektorým druhom neoplastických ochorení, sú rapídne potlačené. Toto zatlačovanie má permisívne účinky na produkciu cytokínov, ktoré aktivujú humorálnu imunitu, ale zhoršujú alergie a mnohé druhy autoimunitných ochorení. Tento posun môže nastať prostredníctvom účinkov stresových hormónov, ako je kortizol. Posun Th1 na Th2 mení rovnováhu imunitnej odpovede. Takto znížená bunková imunitná odpoveď sprostredkovaná Th1 bunkami zvyšuje zraniteľnosť voči infekčným a neoplastickým ochoreniam. Zvýšená humorálna imunitná odpoveď sprostredkovaná Th-2 bunkami zvyšuje zraniteľnosť voči autoimunitným a alergickým ochoreniam. Tento posun cytokínov je schopný nastoliť aj iné ochorenia súvisiace so stresom. Imunitný systém nie je len autonómny, pretože reaguje aj na signály vyplývajúce z nervového a endokrinného systému. V dôsledku environmentálnych udalostí, na ktoré nervový a endokrinný systém reaguje, môžu vyvolať nepriaznivé reakcie imunitného systému. Stresory spúšťajú adaptívnu upreguláciu prirodzenej imunity a potlačujú imunitu špecifickú. Ak sa stresory stanú chronické, resp. na jedinca pôsobia stresy dlhodobo, potenciálna adaptabilita imunitných zmien sa značne znižuje. Stresové pôsobenie a posttraumatická stresová porucha sú bežne spojené so zníženou produkciou kortizolu. Zvýšené pôsobenie stresora vedie k posunu od adaptívnych zmien k potenciálne škodlivým zmenám. Aktivácia sympatického nervového systému je zodpovedná za účinky akútnych stresorov na imunitný systém.

Životný štýl, ktorý je charakteristický dlhotrvajúcou prácou v strese, celkový hektický a stresujúci život, odopretie spánku, nadmerné požívanie kofeínových a energetických nápojov prispieva k narúšaniu normálneho vylučovania kortizolu, vedúce ku vzniku civilizačných ochorení. Tieto negatívne faktory zyvšujú sekréciu kortizolu, na ktorú biele krvinky nastavia proti regulačnú reakciu, ktorá znižuje schopnosť buniek reagovať na protizápalové signály a umožňuje prekvitať zápalovým procesom sprostredkovaným cytokínmi.

V súčasnosti dlhodobá pandemická situácia môže ovplyvniť vyššie uvedené procesy, spojené s poruchami imunitného systému. Z vírusu média spravil „zabijaka“, dlhodobé a každodenné hlásenie počty nakazených, mŕtvych, preplnené nemocnice, rozhodovanie o liečbe, nedostatočné lekárske ošetrenie a ďalšie mediálne každodenné udalosti, dokážu veľmi zle ovplyvňovať imunitné, hormonálne a nervové funkcie, čo sa odzrkadlí na celkovom zdravotnom stave človeka. Vysokým predpokladom je, že vyššie opísané negatívne imunitné procesy, zažíva takmer väčšina ľudí. Do budúcna to môže mať obrovský dopad na vzniku rôznych zdravotných problémov. Stres preto môže prispievať k zvýšenému zápalu (napr. roztrúsená skleróza, reumatoidná artritída, ischemická choroba srdca), a tým zvyšovať riziko nadmernej chorobnosti a úmrtnosti.

Nezabúdajte, že každý z Vás ponáša v sebe najdokonalejší a zároveň najvzácnejší dar, ktorý nám od vzniku života venovali naši jednobunkový predkovia. Tento dar s názvom imunitný systém Vás ochraňuje, kontroluje vnútorné prostredie tela a podieľa sa na reparácií tkanív. Starajte sa oň a VERTE MU.

Spracoval: Michal Šebeňa