Respiračné vírusy nikdy nezničíme

Z celého ekosystému nás každým dňom atakujú vírusy a baktérie. Niektoré sú pre nás prospešné, napr. pri budovaní našej imunity a niektoré pre nás vykonávajú veľmi užitočné veci. V našom dokonalom ľudskom tele máme živé baktérie, ktoré sú mimoriadne prospešné pre naše zdravie. Ale, ak spomeniem patogénne vírusy, konkrétne chrípka a iné druhy vyvolávajúce nádchu, tak si zrejme dáte otázku, načo nám na tomto svete sú? Aký majú prospech a prečo sa nám ich nikdy nepodarilo zlikvidovať? Alebo nikdy netušíme, kedy nás nový vírus zmení a pomôže nám dokonca ochrániť pred niečím najhorším. Je známe, že vírusy menia spôsob, akým myslíme, robíme veci. Môže prerobiť našu DNA a funkcie. Ale jedná vec je istá, že vždy mutuje.

Začnem tým jednoduchým, „prechladnutím“. Dôvod, prečo prechladnutie nemôžeme vykoreniť, je ten, že v skutočnosti ho zapríčiňujú viacero patogénov. Napr.: najbežnejšie implikovaným vírusom prechladnutia je rinovírus (cca 30–80 %), typ pikornavírus s 99 známymi sérotypmi. Ďalšie bežne implikované vírusy zahŕňajú ľudské koronavírusy, vírusy chrípky (cca10–15 %), adenovírusy(približne 5 %), ľudský respiračný syncyciálny vírus, enterovírusy, vírusy ľudskej parainfluenzy a ľudský metapneumovírus. Celkovo s prechladnutím je spojených viac ako 200 typov vírusov. Okrem tejto obrovskej variabilnosti patogénov, sú v nich prítomné mutácie, ktoré zabezpečujú ich premenlivosť v antigénnych štruktúrach. A vďaka tomu všetky výskumy zamerané na vývoj vakcíny zlyhali. Skrátka to nejde a nikdy nepôjde, pretože vedci také schopnosti mať nebudú. Boj s prírodou je nemožný a jej zákony platia. Ak by sme chceli voči nim vyrobiť vakcínu, tak si predstavte, že by obsahovala viac ako 200 dávok rôznych antigénov. Teda, za krátky čas by ste dostali dávku, ktorá by bola pre Vás toxická a imunitný systém by zlyhal. A medzi každým očkovaním by mnohé z týchto vírusov zmutovali, takže každá vakcína by musela byť takmer každú hodinu iná.

Vírus chrípky predstavuje pre vedcov ťažký oriešok. Neustále mutuje a nové kmene neustále súťažia o dominanciu. Existuje 16 rôznych typov antigénu hemaglutinin a 9 rôznych typov neuraminidaza, a preto existuje potenciálne 144 rôznych podtypov vírusov chrípky A. Medzi nimi dva podtypy chrípky A, H1N1 a H3N2, najčastejšie infikujú ľudí. Je teda rovnako rôznorodá, ako bežná nádcha. Nie je teda možné vyrobiť vakcínu, ktorá by sa zaoberala každým kmeňom vírusu práve tak, ako je. Každý rok biotechnológovia sledujú, ktoré kmene budú pravdepodobne dominantné v ďalšom chrípkovom období. Ale problém s chrípkou sa komplikuje, pretože pochádza z voľne žijúcich sťahovavých vtákov, ktoré si vyvinuli dobrú odolnosť voči respiračným vírusom. Takže, im vo všeobecnosti vôbec neubližujú. Tieto vtáky migrujú nad polárnym kruhom a zimujú v južnej Číne. Zatiaľ čo v Arktíde vymieňajú vírusy medzi inými vtákmi z celého sveta. Napokon sa vracajú na svoje miesta so súčasnými kmeňmi. Na eradikáciu chrípky by prvým krokom muselo byť zabitie VŠETKÝCH migrujúcich voľne žijúcich vtákov. A to sa nikdy nestane. Chrípku a prechladnutie považujeme za jednoznačné choroby. Ale v skutočnosti sú to len stovky rôznych chorôb, ktoré by museli byť vyriešené súčasne, aby mali nejaký účinok. Možno o sto rokov by sme mohli urobiť nejaký pokrok, ale je to veľmi, veľmi nepravdepodobné, až nulové.

Vyššie som spomenul, ako nás tieto vírusy prechladnutia môžu zachrániť. Bol zistený prípad, kde istý kmeň vírusu prechladnutia napadol a zabil rakovinu močového mechúra u jedného pacienta. Ak si vezmeme, že v sebe disponujeme obrovské množstvo rôznych druhov respiračných vírusov, a spontánne mutácie sa v našich bunkách neustále vyskytujú, čo je spojené aj s tvorbou nádoru, tak nikdy nevieme, aký druh vírusu nás môže hocikedy ochrániť. Teda, tieto vírusy nie sú až tak zlé, priam sú užitočné aj z tejto stránky pre naše prežitie. Z hľadiska fungovania ekosystému závisí aj od počtu organizmov. Ekosystém má definovanú nosnú kapacitu, predstavujúcu počet organizmov. Nad jeho nosnou kapacitou je ohrozená funkcia ekosystému. Vírusy zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní počtu žijúcich druhov. Živočích schopný odolávať prirodzenému výberu je považovaný za silného, ak vie odolávať útoku voči mikróbom. Rovnako je úmrtnosť dôležitá, ako pôrodnosť. Vírusy spôsobujú rôzne ochorenia. Živočíchy v prírode zomierajú na choroby alebo nie sú schopné svojej reprodukcie zabezpečiť potomstvo, čím sú vyradené z pozície potenciálnych partnerov na párenie. Je to prirodzený výber. Nič v biologickom svete nie je bez akejkoľvek úlohy a rovnováha musí byť zabezpečená.  Takže, vírusy sú celkom užitočné a nevyhnutné pre celkové prežite na tejto planéte.

Snažil som sa tento príspevok podať zrozumiteľne, aby ste našli vysvetlenie, že chrípku ani prechladnutie nedokážeme vykoreniť, pretože obe nie sú špecifické choroby. Teda, môžu byť spôsobené rôznymi vírusmi, ktoré sa neustále menia. Ďalej pochopiť ich dôležitý význam v celom ekosystéme a ich užitočnosť. V poslednom rade, prečo je priam nemožné vyvinúť vakcínu proti týmto patogénom. Inými slovami pre lepšie pochopenie si predstavte zločinca, ktorý zmení svoju tvár plastickou operáciou a utečie pred políciou a spravodlivým súdom. Dúfam, že budete s príspevkom spokojný.

Spracoval: Michal Šebeňa