Prirodzená imunita je originál

Prirodzená imunita proti infekcii Covid19 je silnejšia a trvácnejšia ako imunita vyvolaná vakcínou. Celkovo sú vakcíny v boji proti niektorým patogénom vysoko účinné a poskytujú vysokú ochranu jedinca. Len je to viacero háčikov, ak chceme porovnávať tvorbu umelej a prirodzenej imunity. Záleží na to od viacero faktorov a najmä typu očkovacích látok. Viac nižšie v článku:

Hlavné dôvody, prečo je prirodzená imunita silnejšia, sú:

  1. Infekcia zavedie do vášho tela oveľa viac antigénu ako vakcíny. To vytvára silnejšiu imunitnú reakciu.
  2. Infekcia indukuje silnú T-bunkovú aj B-bunkovú imunitu, zatiaľ čo vakcíny primárne indukujú B-bunkovú imunitu. T pamäťové bunky vydržia podstatne dlhšie ako B-pamäťové bunky. T-bunková imunita tiež zahŕňa oveľa viac imunitných faktorov a aktivuje mnoho iných typov imunitných buniek.
  3. Infekcia zavedie do vášho tela viacero vírusových antigénov, proti ktorým váš imunitný systém produkuje protilátky a T-pamäťové bunky. Ak vezmeme do úvahy vakcíny proti COVID19, tak tie zavádzajú iba tzv. spike proteínový antigén. Viac typov protilátok znamená lepšiu imunitu. Okrem toho, keď vrcholový proteín zmutuje (čo sa už stalo odkedy boli vakcíny vyvinuté), imunita vyvolaná vakcínou sa stáva menej účinnou. Preto pozorujeme oveľa viac prelomových infekcií z variantu napr. Delta u očkovaných osôb ako u osôb, ktoré boli predtým infikované.
  4. Prirodzená infekcia neustále aktivuje rôzne druhy imunitných zložiek, čím zefektívni boj proti patogénu. Dlhšie pretrvávanie vírusu v tele a zdĺhavejší boj, dáva vzniku silnejšej stimulácií T a B buniek, ktoré získavajú odolnosť a širšiu variabilitu pamäte voči viacero antigénom.

Navyše, veľa ľudí má čiastočnú imunitu voči SARS-CoV-2 už preto, že boli predtým vystavení iným SARS vírusom alebo častejším bežným koronavírusom, ktoré zdieľajú niektoré z rovnakých antigénov ako súčasný SARS CoV-2. Táto prirodzená imunita môže trvať mnoho rokov od predchádzajúcej infekcie. To je pravdepodobne dôvod, prečo je toľko prípadov buď asymptomatických alebo má minimálne príznaky. Je tiež celkom možné, že predchádzajúca infekcia inými vírusmi SARS je jedným z dôvodov, prečo majú niektorí očkovaní jedinci lepšiu imunitu ako iní očkovaní jedinci, ktorí nemuseli byť v minulosti vystavení.

Ak zoberieme do úvahy vakcínu proti chrípke, tak tá ponúka len antigén hemaglutinín. Pri prirodzenej infekcií sa okrem hemaglutinínu dostáva aj neuraminidáza, M2 iónovy kanál, ribonucleoprotein a pod. Tým dochádza k silnejšej tvorbe imunity proti vírusu, ako aj lepšiemu poznaniu celej štruktúry. To značí, že do budúcna dokáže imunita reagovať na viacero antigénov súčasne a rýchlejšie infekciu poraziť. Problém nastáva ak vírus mutuje a vytvorí nové pozmenené receptory na svojom povrchu. Ale nakoľko vírus mutuje neustále, čím každým rokom, tak prečo tak často neochorieme, je hlavne vo vyššej pamäťovej antigénnej variabilnosti, kde imunitné bunky a protilátky reagujú na širokú škálu štruktúr, z ktorých je zostrojený vírus. Nesmiem podotknúť aj to, že umelo vytvorená imunita (vakcínou), môže byť sčasti rovnaká u niektorých typov vakcín s obsahom určitého patogéna, ale nie dlhotrvajúca v porovnaní s prirodzenosťou. Bakteriálne vakcíny sú trochu inak na tom, ako vírusové, čím sa ich podiel v efektivite dá vyrovnať. Napr. také očkovanie na tetan a pod. baktérie totiž nie sú tak obrovsky premenlivé, ako niektoré vírusy najmä s obsahom RNA a veľkú rolu zohráva aj absencia genetickej rekombinácie. Očkovanie síce zachránilo mnoho životov, čím ich objav nastal pokrok v medicíne, ale nemôžeme povyšovať určité druhy vakcín v tvorbe imunity nad prirodzenosťou.

Použité zdroje:

https://www.cdc.gov/flu/about/professionals/antigenic.htm

https://www.adc.sk/databazy/produkty/detail/influvac-869190.html