Prekonaná infekcia COVID19 poskytuje silnejšiu imunitu ako po vakcíne

Na úvod začnem stručne a nebudem hlbšie špecifikovať detail vírusu SARS CoV2. Proste ide o nový kmeň koronavírusu zodpovedný za súčasnú pandémiu, ktorá infikovala viac ako 140 miliónov ľudí. Každá infekcia, tak aj ochorenie spôsobené vírusom SARS-CoV-2 vedie u ľudí k širokej aktivácii vrodených a adaptívnych funkcií imunitného systému. V adaptívnom imunitnom systéme hrajú T bunky rozhodujúcu úlohu pri riadení imunitnej odpovede na vírusové patogény. Pre svoju aktiváciu sú T bunky závislé od interakcie medzi receptorom TCR (T Cell Receptor) a komplexom peptid-MHC. Ďalej dochádza k akumulácií prozápalových cytokínov, ako IL-1α, IL-1β, IL-17A, IL-12 p70, IFN-α, IFN-γ, TNFα a iných cytokínov zahrnutých v „syndróme uvoľňovania cytokínov“. Tieto cytokíny, ak sa vymknú kontrole uvoľnenia, dokážu zapríčiniť závažné  až život ohrozujúce stavy.  U niektorých pacientov s komorbiditami môžu byť symptómy závažné od septického šoku, multiorgánového zlyhania v dôsledku kapilárneho presakovania až po tvorbu tromboembolov a orgánovú dysfunkciu. Tieto reakcie sú zákonitosti platné pre hociktorú vírusovú alebo bakteriálnu infekciu.

Ak dochádza k infekcií respiračnými patogénmi, vrodené a adaptívne imunitné bunky eliminujú patogén a vedú k vytvoreniu pamäťových imunitných buniek pre rýchlu imunitnú odpoveď proti budúcej infekcii. Existujú dôkazy o ochrannej imunite poskytovanej B-bunkami u pacientov infikovaných SARS-CoV-2. Protilátky špecifické pre hrotový a nukleokapsidový proteín sú detegovateľné už 6 dní po potvrdení ochorenia COVID-19. Prítomnosť neutralizačných protilátok IgG proti vírusu SARS-CoV-2 môže ponúknuť efektívnu ochranu pred reinfekciou. Vytvára sa silná odpoveď pamäťových B buniek u jedincov, ktorí sa zotavili z ochorenia COVID-19. U mierne infikovaných pacientov, počiatočný nárast IgA protilátok výrazne klesá, hladiny IgG protilátok zostávajú zvýšené počas aspoň prvých 3 mesiacov, ktoré sa potom dokonale produkujú, aj viac ako 6 mesiacov po infekcii. Tento neustály nárast môže trvať aj dlhšiu dobu. Tieto mechanizmy platia aj pri iných ochoreniach napr. taká chrípka, keď po prvotnej infekcií nemusíte potom aj 2 a viac rokov ochorieť. CD4+ T bunky a CD8+ T bunky vykazujú polčas 3 až 5 mesiacov. Nedávna štúdia preukázala lepšiu humorálnu imunitu u ťažkých pacientov z dôvodu vyššej úrovne klonálnej expanzie a aktivácie BCR. Okrem humorálnej odpovede vyvoláva infekcia SARS-CoV-2 ochrannú imunitu, čo dokazuje pretrvávanie B a T pamäťových buniek u zotavených pacientov. Po fáze vyliečenia nasleduje smrť väčšiny imunitných buniek a pribúda zhruba  10 % pamäťových buniek s dlhou životnosťou. Pre zaujímavosť, vedci zistili, že pamäťové T bunky proti SARS-CoV-1 boli detegované aj 17 rokov po predchádzajúcej pandémii, čo naznačuje dlhodobú imunitnú odpoveď proti patogénom. Skrátka prirodzená imunita je robustnejšia a silnejšia ako po vakcinácií. Je to zákonitosť imuno-biológie. Imunita je od prírody variabilná, čím dokáže reagovať aj skrížene voči iným patogénom. tak ako som uvádzal v inom príspevku, tak imunita voči nádchovým bežným koronavírusom, dokáže účinne reagovať voči SARS CoV2. Táto variabilnosť dáva vznik lepšej prirodzenej obrane, nakoľko sa každý organizmus denne stretáva s obrovskými dávkami vírusov. Veľmi dokonalú populáciu buniek predstavujú T bunky. Po ich aktivácii sa môžu pohybovať po viacerých trajektóriách na odstránenie patogénu. Ale, T bunky s efektorovými funkciami zomierajú po niekoľkých dňoch náporu a zanechávajú po sebe zásobu pamäťových T buniek. Tieto T bunky možno rozdeliť do troch kategórií:  T centrálna pamäť, T efektorová pamäť a T rezidentná pamäť. Celkový rozdiel medzi odpoveďou efektorových T buniek a odpoveďou pamäťových T buniek zahŕňa zvýšenú zásobu pamäťových T buniek reaktívnych proti patogénu. Vopred naprogramovaná špecifická efektorová odpoveď generuje rýchlu reakciu proti špecifickému patogénu a generovanie rezidentných pamäťových T buniek v periférnych tkanivách. Okrem toho sa generujú aj iné pamäťové bunky. Napríklad cytotoxické CD8+ T bunky sa delia do dvoch populácií a to: 1: terminálne diferencované efektorové pamäťové bunky (CD45RA), 2.pamäť T kmeňových buniek. A práve tie prvé zohrávajú veľkú úlohu v boji proti ochoreniu COVID19.  Spomenuté tkanivové rezidentné CD8+ T bunky s antigénom SARS-CoV-2 reexprimujú CD45RA, o ktorom je známe, že ponúka ochranu v tkanivách, ako je slezina, krv a pľúca. Správne fungujúce CD4+, CD8+ bunky, NK bunky a DC znižujú závažnosť ochorenia. Aj napriek tomu, že neutralizačné protilátky môžu časom ubúdať, tak dlhotrvajúce B a T pamäťové bunky môžu u zotavených jedincov pretrvávať dlhú dobu.

Prirodzená imunologická pamäť zachytáva rôznorodé epitopy vírusu SARS-CoV-2 po prirodzenej infekcii, zatiaľ čo v súčasnosti schválené vakcíny sú založené len na jedinom epitope, a to spike proteíne. A to je to, čo tvrdím už od minulého roka, že voči respiračným patogénom, ktoré majú obrovskú mutačnú kapacitu, nikdy nebudú vakcíny 100% účinné. Vytvorený hrotový proteín z mRNA vakcíny si imunita uloží do pamäte len ten aký sa vytvoril z nahratého kódu mRNA. Ale, pri prirodzenej infekcií dochádza k tvorbe nových mutantov, čím novovzniknuté varianty poskytujú obrovskú škálu rôznych štruktúr receptorov. Okrem spike proteínu si imunitný systém uchová do pamäte aj iné varianty a rôzne časti antigénov, čím sa vytvorí robustnejšia obrana proti budúcim vírusom, ktoré opätovne vniknú do organizmu. 

Prirodzená infekcia dokáže vyššie spomenuté mechanizmy aktivovať a vytvoriť dlhotrvajúcu a hlavne efektívnu ochranu voči patogénom a nie vakcína. Vakcíny môžu poskytovať ochranu, ale nie takú ako po riadnom prekonaní ochorenia. Sú vakcíny, ktoré dokážu poskytnúť efektívnu ochranu na úrovni prekonanej infekcie napr. pri tetane, záškrt, niektoré pneumokokové, vakcíny na hepatitídu a pod. Ale tu predovšetkým vysvetľujem problematiku týkajúcu sa respiračných vírusov. Vakcinácia môže poskytnúť dokonalú ochranu (záleží aký typ vakcíny), ale nie tak efektívnu, ako po prekonaní ochorenia. Ak niekto tvrdí opak, tak klame. Sami ste mohli vidieť, aké zložité procesy sa vytvárajú po prirodzenej infekcií a koľko imunitných molekúl vzniká, aby sa dosiahla dokonalá ochrana. Toto všetko spadá aj na iné patogény nielen na vírus SARS CoV2. Každým dňom tieto procesy vznikajú a ani o tom nevieme. Imunita sa od pradávna vekov musela vysporiadať s mikroorganizmami, ktoré ju neustále atakujú. Ide o prirodzenú evolúciu imunity, ktorú máme zakódovanú v našich organizmoch. 

Spracoval Michal Šebeňa

Použité zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8144450/

https://www.britannica.com/science/infectious-disease/Immunization