POZOR NA NEBEZPEČNÝ HOAX: DR. SABAKA TVRDÍ, ŽE AK MAL NIEKTO ĽAHKÝ PRIEBEH INFEKCIE SARS-COV-2, ANI JEHO IMUNITA NEBUDE ROBUSTNÁ
Sabaka vo svojom nedávnom príspevku na FB nehorázne zavádza verejnosť, s cieľom obhájiť a propagovať použitie očkovania u osôb, ktoré v minulosti prekonali infekciu SARS- CoV-2. Ide o pomerne veľkú skupinu infikovaných osôb, ktorých množstvo sa odhaduje na 30-40%. Žiaľ, tento jeho status veľmi horlivo prebrali aj mainstreamové média.
https://www.facebook.com/peter.sabaka/posts/10225535269385587
https://www.topky.sk/cl/10/2183193/Sabaka-sa-pozrel-na-riziko-nakazy-po-prekonani-koronavirusu–Taketo-su-sance–ockovanie-vyrazne-pomaha-
Paradoxom je, že tento hoax šíri človek, ktorý si v jeho príspevku na Facebooku sám sebe odpovedá na otázku „Prečo sa nezúčastním debaty podľa petície Maduaru?“ Jedným z jeho argumentov je napríklad toto: „Naopak, demagóg nehrá podľa pravidiel. Fakty prekrúca, ako chce, vedecké poznatky si cielene vyberá len také, čo sa mu hodia, a výsledky štúdií si interpretuje po svojom, mimo zákonitostí kvalitnej vedy. Skrátka podvádza a nehrá fér. A s falošným hráčom nemôžete vyhrať a najlepšie urobíte, ak s ním nebudete hrať vôbec. A divák pri televíznej obrazovke nemusí falošného hráča prekuknúť,“
https://www.hlavnydennik.sk/2021/09/05/sabaka-sa-boji-ist-do-diskusie-s-inymi-odbornikmi-svoj-strach-zaobalil-do-hromady-prazdnych-fraz/
O čo teda ide? Podľa Sabaku, „Imunita po prekonaní do istej miery chráni pred reinfekciou a do veľkej miery pred ťažkým priebehom. Samozrejme závisí to od toho aký bol priebeh tej prvotnej infekcie. Ak bol veľmi ľahký, ani imunita nebude veľmi robustná.“ Na základe uvedeného tvrdenia dedukuje: „Ako sa dá čakať, ak sa človek čo prekonal Covid19 ešte aj zaočkuje, je ešte odolnejší. Oživí to totiž jeho protilátkovú aj bunkovú imunitu lepšie ju to „vytrénuje“. Na podporuje jeho zavádzajúcich tvrdení ďalej uvádza: „Dokazuje to aj štúdia z Kentucky. Po očkovaní klesá riziko reinfekcie viac ako dvojnásobne. Ľudia po prekonaní a očkovaní sú zrejme najodolnejší a najmenej ohrození koronavirusom. Čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho to že sa mám napred nakaziť a potom zaočkovať? Nie. To je totiž trochu nebezpečné. Vyplýva z toho to, že sa mám zaočkovať aj keď som prekonal.“
Žiaľ, všetky uvedené Sabakove tvrdenia sú v rozpore so súčasnými poznatkami o danej problematike a svedčí to tiež o jeho hlbokom nedostatku základných poznatkov z imunológie a infektológie. Navyše, odvolávanie sa na jednu observačnú štúdiu, ktorá má množstvo metodologických nedostatkov svedčí o tom, že tento neatestovaný infektológ nemá ani základné poznatky o tom, ako treba hodnotiť výsledky klinických štúdií v súlade požiadavkami medicíny založenej na dôkazoch (EBM). Žiaľ, je dosť ľudí, čo mu tie jeho hoaxy zhltnú aj s navijakom. Stačí sa pozrieť na jeho stránku, koľko mu ľudí mu lajkovalo tento jeho posledný skvost. Keďže uvedený hoax začali šíriť už aj mainstreamové média, a predpokladám, že sa objaví aj na stránke Ministerstva zdravotníctva, považoval som za potrebné sa k tomu vyjadriť. Upozorňujem na to aj preto, lebo jednou z kľúčových otázok súčasného stavu pandémie je otázka potenciálnej sily a trvania imunity po infekcii a očkovaní SARS ‐ CoV ‐ 2, pretože tieto faktory budú mať zásadný vplyv na rozhodnutia o súčasných a budúcich obmedzeniach.
Existuje dostatočné množstvo vedeckých dôkazov, že vyjadrenia Sabaku sú zavádzajúce. Napríklad nedávna štúdia zo Singapúru poskytla presvedčivé dôkazy, že asymptomatickí jedinci infikovaní SARS-CoV-2 nie sú charakterizovaní slabou antivírusovou imunitou; práve naopak, vyvolávajú vysoko funkčnú vírusovo špecifickú bunkovú imunitnú odpoveď. Vysvetľuje sa to tým, že T bunky indukované asymptomatickou infekciou vylučujú vyššie množstvá IFN-y a IL-2 a spúšťajú koordinovanejšiu produkciu prozápalových a regulačných cytokínov ako T bunky symptomatických pacientov s COVID-19. Inými slovami asymptomatickí jedinci infikovaní SARS-CoV-2 majú efektívnejšiu a vyváženú antivírusovú bunkovú imunitu, ktorá chráni hostiteľa bez toho, aby spôsobovala akúkoľvek zjavnú patológiu. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7927662/
K podobným záverom došla aj nedávna štúdia čínskych autorov, ktorí zistili, že asymptomatickí pacienti mali robustnejšiu systémovú aktivácia Th2 buniek s vyššou úrovňou vírusovo špecifických buniek Th17 a slabším, ale dostatočným profilom neutralizujúcich protilátok proti SARS ‐ CoV ‐ 2. Okrem toho mali asymptomatickí pacienti s COVID -19 vyššie systémové hladiny rastových faktorov, ktoré sú spojené s reparáciou poškodených buniek. Na základe týchto výsledkov konštatovali, že ich zistenia spoločne naznačujú, že asymptomatickí pacienti majú menej prozápalové a viac protektívne imunitné reakcie proti SARS -CoV -2, ktoré svedčia o tolerancii voči ťažkému priebehu infekcie. Pohľady z tejto štúdie poukazujú na kľúčové imunitné cesty, ktoré by mohli slúžiť ako terapeutické ciele na prevenciu progresie ochorenia pri COVID -19. V závere autori upozorňujú, že pri hromadnej imunizácii novými vakcínami, ktoré ešte stále nie sú hodnotené z hľadiska ich úplnej účinnosti pri prevencii prenosu vírusu, je potrebná opatrnosť. Zastávajú názor, že ich zistenia však poukazujú na dôležitosť rovnováhy medzi antivírusovým zápalom, imunitnou moduláciou a reakciami na reparáciu tkanív v počiatočnej fáze infekcie, ktoré môžu pomôcť pri eliminácii vírusu, bez toho aby došlo objaveniu klinických prejavov.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8185544/
Keby mal Sabaka potrebné vedomosti z infektológie a imunológie, tak by ho mohlo napadnúť, že existuje podobná analógia aj s inými infekciami. Napríklad väčšina pacientov s akútnou hepatitídou B má asymptomatický priebeh a len 5-40 % má klinické prejavy a veľmi malé percento má ťažký fulminantný priebeh sa akútnym zlyhaním pečene, ktorý si často vyžaduje transplanáticu pečene a len malá časť akútnej infekcie progreduje do chronickej hepatitídy B (menej ako 5%). Podľa logiky Sabaku by mali mať asymptomatickí pacienti nižšiu postinfekčnú imunitu a bolo by ich treba vakcinovať, čo by bol samozrejme nezmysel. Eliminácia vírusu, závažnosť priebehu a postinfekčná imunita závisia totiž od viacerých faktorov. Napríklad v jednej našej štúdii sme preukázali, že v súlade s paradigmou Th1/Th2 pacienti s atopiou majú prevažne HBeAg-pozitívny typ chronickej hepatitídy B a priaznivejšiu odpoveď na IFN. Tieto výsledky podporujú predstavu, že na úspešné odstránenie HBV môže byť potrebná nielen silná aktivita Thl, ale aj synchrónna kostimulačná aktivita Th2.Prípadná nerovnováha má za následok, že akútna infekcia vedie buď k ťažkej akútnej hepatitíde, alebo k vzniku chronickej infekcie. https://www.jacionline.org/article/S0091-6749(05)03531-1/fulltext
Autori observačnej štúdie typu prípad-kontrola, na ktorú sa odvolával Sabaka uvádzajú, že medzi obyvateľmi Kentucky infikovanými SARS-CoV-2 v roku 2020 bol očkovací stav tých, ktorí boli reinfikovaní v období od mája do júna 2021, porovnaný so stavom očkovania obyvateľov, ktorí neboli reinfikovaní. Zistili, že neočkovanie spojené s 2,34-násobkom pravdepodobnosti reinfekcie v porovnaní s úplným očkovaním. Každý, kto sa trochu vyzná v hodnotení klinických štúdií musí uznať, že na základe výsledkov jednej takejto štúdie nie je možné robiť žiadne seriózne odporúčania pre klinickú prax. Navyše, samotní upozornili na 5 metodologických nedostatkov tejto štúdie, čo Sabaka vôbec nebral do úvahy.
https://www.cdc.gov/mmwr/volumes/70/wr/mm7032e1.htm?s_cid=mm7032e1_w#suggestedcitation
Po prvé, reinfekcia nebola potvrdená sekvenovaním celého genómu, čo by bolo nevyhnutné na definitívne dokázanie, že reinfekcia bola spôsobená odlišným vírusom relatívne k prvej infekcii. Aj keď v niektorých prípadoch môže opakovaný pozitívny test naznačovať predĺžené vylučovanie vírusu alebo zlyhanie pri odstraňovaní počiatočnej vírusovej infekcie (9), vzhľadom na čas medzi počiatočnými a následnými pozitívnymi molekulárnymi testami medzi účastníkmi tejto štúdie je najpravdepodobnejším vysvetlením reinfekcia. Za druhé, u očkovaných osôb je menšia pravdepodobnosť, že sa nechajú testovať. Preto môže byť asociácia reinfekcie a nedostatočného očkovania nadhodnotená.
Po tretie, dávky očkovacej látky podávané na federálnych alebo mimoštátnych miestach sa do KYIR typicky nezaznamenávajú, takže údaje o očkovaní pre niektoré osoby v týchto analýzach možno chýbajú. Okrem toho nezrovnalosti v názve a dátume narodenia medzi KYIR a NEDSS môžu obmedziť schopnosť zosúladiť tieto dve databázy. Pretože vyšetrovanie prípadov zahŕňa otázky týkajúce sa očkovania a KYIR sa môže počas procesu vyšetrovania prípadu aktualizovať, údaje o očkovaní môžu pre kontroly chýbať. OR teda môže byť pre očkovanie ešte priaznivejšie.
Po štvrté, aj keď sa prípadoví pacienti a kontroly zhodovali na základe veku, pohlavia a dátumu počiatočnej infekcie, môžu existovať aj ďalšie neznáme bias.
Nakoniec ide o návrh retrospektívnej štúdie využívajúci údaje z jedného stavu počas 2-mesačného obdobia; tieto zistenia preto nemožno použiť na vyvodenie príčinných súvislostí. Na podporu týchto zistení sú potrebné ďalšie prospektívne štúdie s väčším počtom obyvateľov.