Očkovanie proti COVID19 po prekonaní ochorenia nemá zmysel

Očkovanie proti COVID19 po prekonaní ochorenia nemá zmysel

Mnoho vírusov infikuje ľudí a väčšina z nich je uspokojivo kontrolovaná imunitným systémom s obmedzeným poškodením hostiteľských tkanív. Niektoré vírusy však spôsobujú hostiteľovi zjavné poškodenie, či už v ojedinelých prípadoch, alebo ako reakcia, ktorá sa bežne vyskytuje po infekcii. Výsledok je ovplyvnený vlastnosťami infikujúceho vírusu, okolnosťami infekcie a niekoľkými faktormi riadenými hostiteľom. Takmer všetky vírusové infekcie spôsobujú nábor a aktiváciu zápalových typov buniek – najmä makrofágov a pri niektorých infekciách neutrofilov – ktoré zase uvoľňujú celý rad molekúl, ktoré indukujú poškodenie tkaniva alebo jeho poruchu. Patria sem cytotoxické cytokíny, katiónové proteíny, lipidové mediátory, metaloproteinázy a zložky kyslíkového výbuchu. Reaktívne druhy kyslíka, ktoré sa hromadia v mitochondriách, môžu ďalej prispievať k poškodeniu tkaniva. Prirodzené aj adaptívne imunitné signalizačné udalosti sa podieľajú na sprostredkovaní poškodenia tkaniva. vírusy a ich replikatívne medziprodukty môžu byť rozpoznané niekoľkými vrodenými imunitnými receptormi exprimovanými buď na povrchu hostiteľskej bunky, alebo v bunkách. Na imunitnej odpovedi sa môže zúčastniť mnoho typov vrodených imunitných receptorov, ale pri vírusových infekciách sú najštudovanejšie receptory podobné Toll (TLR). Cytoplazmatické receptory podobné RIG-I rozpoznávajú vírusovú genómovú RNA alebo RNA kódovanú genómovou DNA, zatiaľ čo NLR rozpoznávajú genómy vírusovej DNA. Ich aktivácia spôsobuje v organizme zápalové stavy vďaka vylučovaniu cytokínov, chemokínov a samotných  buniek imunitného systému. Protilátkové reakcie na vírusy môžu tiež prispieť k poškodeniu tkaniva. K tomu dochádza, keď sa protilátka naviaže na infikovanú bunku, aktivuje komplement a spôsobí zápalovú reakciu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že za poškodenie tkaniva a celková zlý stav organizmu počas infekcie sú zodpovedné prevažne imunitné reakcie, ale aj koinfekcia s baktériami, ktoré vylučujú vysoko účinné toxíny a metabolity.

Lenže imunitný systém je dokonalý. Disponuje pamäťovými bunkami, ktoré po prirodzenej infekcií si dokážu daného patogéna pamätať  a v budúcnosti voči nemu nastoliť efektívnejšiu obranu. Je smutné, že v dnešnej dobe sa ľudia nespoliehajú na prirodzené imunitné reakcie. Jedným dokonalým termínom je heterológna imunita. Ide o termín používaný na opis pozorovania, že expozícia jednému patogénu vyvolá imunitnú odpoveď proti mnohým antigénnym epitopom odvodeným od tohto patogénu, z ktorých niektoré môžu skrížene reagovať s epitopmi odvodenými od iných patogénov. Po infekcii druhým patogénom sa krížovo reagujúce pamäťové bunky rozširujú rýchlejšie a môžu dominovať celkovej reakcii. Preto infekcia tzv. nádchových vírusov dokáže ochrániť voči SARS-CoV-2. Tieto mechanizmy sa evolučne zachovali, pretože denne prijímame obrovskú škálu čeľadí vírusov, na ktoré musí byť organizmus maximálne vybavený protilátkovým arzenálom a taktiež aj bunkami, ktoré to všetko riadia. Tieto zákony platia a vždy platiť budú. Ak raz organizmu prekoná infeckiu spôsobenú vírusom, je očkovanie voči tomu istému vírusu bezpredmetné. Len môže dôjsť k vystaveniu ďalších nežiadúcich účinkov z vakcíny. Aj v bezpríznakovom období si telo vytvorí účinnú ochranu vo forme protilátok a buniek.

Prirodzená imunita poskytuje dlhodobejšiu a silnejšiu ochranu pred infekciou, symptomatickým ochorením a hospitalizáciou v porovnaní s imunitou vyvolanou vakcínou Pfizer-BioNTech a ďalších. Odhaduje sa, že prirodzená imunita je asi 13-krát silnejšia ako pri dvoch dávkach vakcíny Pfizer-BioNTech (podľa zdroja https://www.news-medical.net/news/20210830/Does-SARS-CoV-2-natural-infection-immunity-better-protect-against-the-Delta-variant-than-vaccination.aspx).

Imunitný systém evolúciou bol a je vždy nastavený na vírusy, ktoré sú bohato v biotope zastúpené. Ide predovšetkým o respiračné patogény, ktoré naše telo neustále napádajú. Zákonitosti imunity sú také, že po prekonaní je vždy imunita silnejšia a efektívnejšia, ako po očkovaní. Okrem ochrany zabezpečí aj stabilnú pamäť.  Ak niekto tvrdí, že po prirodzenej nákaze je imunita slabšia, ako po očkovaní, tak KLAME.

Vezmite si len chrípku. Keď má človek chrípku a po čase sa z nej dostane, tak nehrozí, že by sa dal voči nej očkovať.

Zdroje:
https://www.40plus.sk/ockovanie-ludi-po-prekonani-covid-19-s-ockovanim-deti-by-som-bola-velmi-opatrna/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3899649/

https://www.news-medical.net/news/20210830/Does-SARS-CoV-2-natural-infection-immunity-better-protect-against-the-Delta-variant-than-vaccination.aspx