Ochranné rúška (masky) je to správna vec???

V súčasnosti mnoho krajín vo Svete zavádzali (aj zavádzajú) nosiť lekárske a nelekárske rúška vrátane respirátorov, ako nefarmaceutický zásah na údajné zníženie prenosu infekčnosti ochorenia COVID19. Je jasné, že absentujú dostatočné vedecké dôkazy, ktoré by podporili účinnosť týchto ochranných rúšok. Existujú aj nepriaznivé fyziologické dopady na zdravie pri nadmernom a častom nosení.

Podľa hypotéz ich škodlivosti uvádzam v jednotlivých bodoch:

  1. Hypotetický vplyv na fyziológiu dýchania

Dýchanie, ako hlavný fyziologický dej dáva organizmu zachovanie existencie života. Ľudské telo potrebuje nepretržitý a dostatočný prísun kyslíka do všetkých orgánov a buniek. Dýchanie spočíva aj v odstraňovaní vedľajších produktov metabolizmu (CO2). Ak berieme do úvahy nosenie rúšok (najmä týkajúce sa respirátorov), tie vedú k  vyššiemu prívodu anaeróbneho energetického metabolizmu, zníženiu hladín pH a zvýšeniu kyslosti buniek a krvi. Tieto procesy môžu údajne vyústiť k toxicite, oxidačnému stresu, chronickému zápalu, imunosupresii a zhoršenie zdravotného stavu. Mladý organizmus jednoznačne potrebuje pravidelný prísun čistého vzduchu s prímesom plynov, vrátane kyslíka. Podľa fyzikálnych vlastností týkajúce tvárových masiek (lekárskych a nelekárskych), naznačujú, že tvárové masky sú neúčinné na blokovanie vírusových častíc kvôli ich veľkostiach. Vírus SARS-CoV-2 má priemer od 60 nm do 140 nm. Priemer otvorov týchto masiek sa pohybuje v rozmedzí od 55 µm do 440 µm (mikrometrov), čo je viac ako 1000-krát väčšie. Vzhľadom na rozdiel vo veľkostiach medzi priemerom SARS-CoV-2 a priemerom otvoru v maskách môže SARS-CoV-2 ľahko difundovať cez akúkoľvek masku. Aj keď podľa vedeckých štúdií, ktoré preukázali čiastočné zabránenie prenosu vírusov (aj vrátane koronavírusov), tak pozitivita bola preukázaná u populácií, ktorá sa efektívne rúškom chránila. Vírusy sú totiž obsiahnuté všade a človek sa nedokáže, tak efektívne brániť, aby infekčného agensa nedostal. Je to aj proti zákonitostiam biológie.

Ďalej chcem poznamenať, že dýchanie cez masku zanecháva zvyšky baktérií a choroboplodných zárodkov na jej vnútornej a vonkajšej vrstve. Tieto toxické zložky sú opakovane vdychované späť do organizmu, čo spôsobuje tzv. samokontamináciu. V skutočnosti ľudské sliny obsahujú 100 miliónov bakteriálnych buniek na mililiter a ukrývajú celý rad patobiontov, vrátane Staphylococcus aureus, Pseudomonas aeruginosa, Candida albicans, Klebsiella pneumoniae, Neisseria, Prevotella a Veillonella spp. Okrem toho bavlna slúži ako substrát pre mikrobiálny rast a je schopná zadržiavať vlhkosť, vďaka čomu sú bavlnené masky priaznivejšie pre vysokú mikrobiálnu kontamináciu ako chirurgické masky. Opätovné použitie bavlnených masiek, zadržiavanie vlhkosti a slabá filtrácia môžu viesť k zvýšenému riziku prenosu respiračných vírusov v porovnaní s chirurgickými maskami. Mikroorganizmy prítomné na koži a v horných dýchacích cestách sa môžu pri nosení preniesť na spomenuté masky (rúška). Pre optimálny rast potrebujú bakteriálne bunky povrch, na ktorom môžu rásť, teplo, vlhkosť a živiny. Toto prostredie je na týchto masiek výhodné aj vďaka v dôsledku vydychovaného vzduchu a vodnej pary. Rast týchto mikroorganizmov tiež zvýši množstvo baktérií, ktoré sú vdýchnuté alebo by sa mohli preniesť na kožu. To by teoreticky mohlo spôsobiť určité narušenie kožného a nosového mikrobiómu, napríklad v dôsledku premnoženia určitých patobiontov, ktoré sú spojené so zvýšeným rizikom zápalov a infekcií. Vedecká štúdia zistila významné hromadenie baktérií na bavlnené masky (priemer 1,48 x 10 5 CFU / maska), ako aj chirurgické masky (priemer 1,98 × 10 4 CFU / masky) po 4 hodinách nosenia. Tieto chirurgické masky však boli na začiatku sterilnejšie, takže sa dal očakávať väčší rozdiel v bakteriálnej záťaži. Bavlnené alebo látkové masky sú známe ako dobrý substrát pre mikrobiálny rast a veľmi dobre zadržiavajú vlhkosť, čo je v súlade s vyššie uvedenými výsledkami. Mikrobióm na bavlnených maskách po 4 hodinách nosenia obsahoval najmä Roseomonas, Paracoccus a Enhydrobacter, zatiaľ čo mikrobióm chirurgickej masky pozostával väčšinou z Streptococcus a Staphylococcus, ktoré sa našli aj na bavlnených maskách, aj keď v oveľa menšom množstve. Spomenuté výsledky kultivácie odhalili špecifické kmene patriace do rodov ako napr. Staphylococcus spp., Bacillus spp., Acinetobacter spp. o ktorých je známe, že súvisia s kožou a dýchacími cestami. Ďalej pri testovaní sa na rúškach zistili aj baktérie odolné voči antibiotikám a to: Enterococcus faecium, Staphylococcus aureus, Klebsiella pneumoniae, Acinetobacter baumannii, Pseudomonas aeruginosa a Enterobacter species, čo je skupina baktérií, ktoré spôsobujú život ohrozujúce nozokomiálne infekcie. Viac aj s popisom vedeckej štúdie tu:https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fmed.2021.732047/full. Okrem toho dýchanie cez masky spôsobuje zvýšenie teploty a vlhkosti v priestore medzi ústami a maskou, čo môže viesť k uvoľňovaniu toxických častíc z masky. Podľa Fisher a kol.  uvádzajú, že úrovne kontaminácie tvárových masiek aerosólmi zahŕňajú 13 až 202 549 rôznych vírusov (https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24593662/). Pokiaľ ide o látkové masky, tak Maclntyre SR, Seale H a kol. porovnávali účinok látkovej masky s lekárskymi maskami a bez masky na výskyt klinických respiračných ochorení, ochorení podobných chrípke a laboratórne potvrdených respiračných vírusových infekcií medzi 1607 účastníkmi zo 14. nemocnice. Výsledky ukázali, že pri výskyte klinických respiračných ochorení a laboratórne potvrdených respiračných vírusových infekcií nebol žiadny rozdiel medzi nosením látkových masiek, lekárskych masiek. Ale, veľký škodlivý účinok s viac ako 13-krát vyšším rizikom bol pozorovaný pre ochorenie podobné chrípke u tých, ktorí nosili látkové masky. Štúdia dospela k záveru, že najmä látkové masky majú významné zdravotné a bezpečnostné problémy vrátane zadržiavania vlhkosti, opätovného použitia, zlej filtrácie a zvýšeného rizika infekcie, čím ich nosenie neodporúčajú. (https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25903751/).

Ľudský organizmus potrebuje stret antigénov, lebo len tie dokážu „vycvičiť“ imunitný systém. Pred infekciou sa človek dokonale na 100% neochráni a keď ju má dostať, tak ju dostane. Obmedzovanie cudzorodých antigénov môže vyústiť do autoimunitných ochorení vrátane k vyššej náchylnosti na bežné infekcie. Pri týchto častých a dlhodobých nosení ochranných masiek, môžu byť zapríčinené reinfekcie rôznych patogénov, čím sa spoločnosť stane viac na ne náchylná.

Zdroje:

https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fmed.2021.732047/full

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25903751/

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24593662/