KOLEKTÍVNA IMUNITA??? SKÔR DOČASNÁ KOLEKTÍVNA IMUNITA

KOLEKTÍVNA IMUNITA??? SKÔR DOČASNÁ KOLEKTÍVNA IMUNITA

Kolektívna imunita “ existuje“, ale tento výraz považujem skôr za urážlivý. Keď hovorím o odolnosti ľudí voči chorobám, radšej používam termín „dočasná prirodzená kolektívna imunita“. Táto imunita vychádza hlavne z T-CD4 lymfocytov, ktoré hrajú rozhodujúcu úlohu v modulácií celého imunitného systému. Po ich zrútení napr. HIV infekciou sa organizmus nedokáže účinne brániť ani voči takým patogénom, s ktorými sme celý život žili (rhinovírus, spóry, bežné baktérie a pod.). Kolektívna imunita nie je doslova presný názov pretože je mnoho faktorov, ktoré ju na to neurčujú. Ak vezmeme do úvahy len respiračné vírusy, tak tie nás neustále infikujú a častejšie nám spôsobujú príznaky infekcie dýchacích ciest, či už ide o miernejšie alebo silnejšie. Ak by bola kolektívna imunita doslova tak ako je opísaná, tak by sme nikdy žiadne patogény neodstali resp. na nich neochoreli. Na kolektívnu prirodzenú imunitou platí jedno a to, prechodné odolnosti: Presne to znamená, že určitú dobu sme na určitý vírus odolný a v ďalšom období to už tak nemusí byť. Ak vezmeme vakcinovanie voči určitým vírusom (pravé kiahne, HBV, HAV, záškrt, tetan) sa tiež nedá nazvať kolektívnou imunitou, lebo ide o umelé zavádzanie. Články píšu, že dosiahnutie kolektívnej imunity stačí ak sa 70% populácií zaočkuje a ostatný zvyšok čo??? Ak ochorejú, tak prenášajú patogény neustále. Presne by sa to dalo nazývať pohyblivá resp. kolísavá, aj to na špecifické mikroorganizmy. Ďalej také osýpky, ovčie kiahne sa vyskytujú u väčšiny detí (aj dospelých) aj keď sa voči nim očkuje. V USA je okolo 93% celkovej populácie zaočkovaných proti osýpkam a aj tak sú tam smrteľné prípady.
Na začatie infekcie platí jedno a to: infekčná dávka a aktuálny stav organizmu. Baktérie sú zase iná skupina. Vakcína voči záškrtu, tetanu výrazne chráni organizmus, ale ani v tomto prípade sa nedá nazvať kolektívnou imunitou, lebo tie patogény sa neustále vyskytujú v našom ekosystéme a nikdy sa ich nepodarí eradikovať. Obsah článkov týkajúce sa kolektívnej imunity by mal byť inak obsiahnutý lebo tie kontexty sú v nesprávnom znení. Skrátka, sú tam značne veľké medzery a je načase to upraviť.
Budem pokračovať ďalej: Berme do úvahy herpes. Myslíte si, že je dobré aplikovať každému herpes tak, aby sme naň jedného dňa mohli mať imunitu? Odpoveď je pravdepodobne nie. Po prvé, vírus sa nemusí z tela odstrániť. Za druhé, hrozia náklady na potenciálne poškodenie plodov, rakovina atď. Uvažujme o „obyčajnej“ chrípke. Prečo nikdy nezískame kolektívnu imunitu voči chrípke? Dôvod je jednoduchý. Vo veľkej populácií ľudí existuje množstvo infikovaných ľudí. To umožňuje vznik nových vírusových variantov-mutácií. Takže mať veľký počet infikovaných ľudí v akomkoľvek danom čase je ako „recept“ na vytvorenie nových mutantov. Kolektívna imunita môže znieť ako zrejmé riešenie, ale je to hlúpe a nie je to presné z vyššie uvedených dôvodov. Jedno pravidlo platí večne a platiť bude, že v skutočnosti sú mutácie stavebnými kameňmi väčšiny evolúcií. 
Ak sú prítomné vo veľkom počte ľudí, urýchlia mutácie a potenciálne môžu vytvoriť virulentnejšie varianty. A druhá strana zákona prírody platí, že vždy existuje koinfekcia s inými mikroorganizmami a to najčastejšie baktérie.
Tak kolektívna imunita je skôr DOČASNÁ KOLEKTÍVNA IMUNITA.
Autor:  Michal Šebeňa