Imunita po infekcií je silnejšia a protilátky má každý

Jeden z hlavných zákonitostí imunitného systému je funkcia adaptívnej imunity, ktorá predstavuje tvorbu špecifických protilátok. Ich hodnota sa dá zistiť v odobratom biologickom materiály, ktorý následne slúži, ako diagnostický profil o prekonaní ochorenia resp. o stave odolnosti k danému infekčnému patogénu. V súčasnej dobe sa mnoho zákonitostí otáča naopak, pričom určitý a hlavne popredný odborníci (vedci, epidemiológovia) tvrdia, že meranie protilátok nemá žiadny význam, čím túto metódu spochybňujú.

Po každej infekcií sa vytvára špecifická imunitná odpoveď. Tá má za úlohu inhibovať infekciu a navodiť dlhodobú ochranu proti patogénu. Toto isté platí aj pri infekcií súčasne známym koronavírusom SARS CoV2. Imunitný systém zabraňuje vstupu vírusom prirodzenou cestou, ktorá zahŕňa aktivácia TLR receptorov, produkcia interferónov a inicializácia komplementu. Špecifická imunita zase dáva vzniku známych protilátok, ktoré efektívne bránia vírusom sa šíriť ďalej a aktivuje T-lymfocyty. Podľa prirodzenej aktivácií sa ďalej zapína tzv. T bunková imunita. Aj keď sa prítomnosť protilátok v sére u niektorých pacientov nachádza v menšej hladine, tak ich vnútorná pamäť je špecifická na ochranu proti vírusu, ktorý už v danom organizme „šarapatil“. Táto imunita sa časom transformuje na dlhodobú. A vďaka nej sa ľudský organizmus dokáže vysoko účinne brániť proti externým narušiteľom vnútornej integrity. B T-lymfocyty sú zodpovedné za dlhodobú imunitu. Práve spomenuté B-lymfocyty produkujú protilátky, zatiaľ čo pamäťové T-bunky podtriedy Th2 podporujú tvorbu protilátok. Veľmi dôležitú rolu zohrávajú cytotoxické lymfocyty (Tc-bunky). Tie likvidujú už infikované bunky, aby sa  z nich nevyprodukovali nové vírusové častice. Ak vezmeme protilátky, tak najlepším ukazovateľom sú neutralizačné protilátky. Predstavujú ochranu pred opätovnou infekciou u osôb, ktorí prvotnú infekciou prekonali. Tieto protilátky sa stanovujú testom (in vitro testom), pri ktorom sa zisťuje, či dané sérum pacienta ochráni bunkovú kultúru. V prípade prítomnosti neutralizačných protilátok, tieto bunky ostanú vitálne, lebo sa do nich nemá šancu vírus dostať. Podľa imunitných zákonov, ako prvé pri vírusovej infekcií vznikajú protilátky triedy IgM. Ich hodnota vtedy býva najvyššia. Postupne časom ich hodnota klesá a začnú prevládať IgG.  Na 7 až 15 deň (závisí od stavu organizmu a type vírusu) sa začínajú objavovať neutralizačné protilátky. Ich hladina časom poklesne a udržujú sa v určitých hodnotách. Okrem protilátok sa aktivuje aj T bunková imunita. Údajne sa zvyšujúca závažnosť infekcie je daná s robustnejšou T bunkovou odpoveďou.

Po každej prekonanej infekcii sa vyvíja špecifická imunitná odpoveď, ktorá by mala ihnibovať primárnu infekciu a poskytnúť dlhšiu ochranu proti patogénom. Sprvoti sa imunitný systém bráni prirodzenými reakciami. Po aktivácii známej špecifickej imunity dochádza u väčšiny pacientov k tvorbe protilátok a aktivácii vyššie spomenutej T bunkovej imunity. Protilátky sa vyskytujú u väčšiny pacientov a imunita ich vždy vytvára. Je to hlavný zákon biológie imunity. Ak by ich netvorila, bol by obrovský problém. Ten kto tvrdí, že je ich málo a nedostačujúce na ochranu organizmu, tak ho treba poslať na zopakovanie do školy. Protilátky sa vyskytujú v krvi veľmi dlho a sú schopné nás ochrániť pri opakovanom kontakte s infekciou natoľko, že prípadná (a veľmi vzácna) reinfekcia bude mať vo väčšine prípadov mierny priebeh alebo prebehne bezpríznakovo. Ak mám byť matematicky presný, tak titer 10 je hraničný. 20 predstavuje vyššiu ochranu a nad 80 znamená vysokú koncentráciu ochranných protilátok. Ale ako uvádzam, je v podstate jedno koľko ich je, lebo imunitný systém v prípade napadnutia vírusu ich začne tvoriť. Spomeniem len toľko, že imunitný systém sám vie, kedy má imunitné reakcie aktivovať, tvoriť protilátky, pretože pracuje samostatne a bez pomoci človeka. Je to ako druhý mozog v ľudskom organizme. Každá prirodzene prekonaná infekcia zanecháva silnejšiu a masívnejšiu imunitu, ako po očkovaní. Prečo je tomu tak?  Lebo imunita sa stýka s celým patogénom, čím spoznáva viaceré antigény. Vezmite si len očkovanie proti chrípke. V nej sa nachádza len jediný typ vírusového antigénu (HA – hemaglutinin), čo na rozdiel od prirodzenej infekcie sa  imunitný systém stretáva s obrovskou variabilitou nových variantov. Po prekonaní ochorenia si imunita zapamätá aj iné antigény, ako hemaglutinín, M2 iónový kanál, ribonukleoproteín a hlavne spomenutú obrovskú antigénnu pestrosť, kde lepšie pripraví organizmus na boj proti novým mutantom. Sú dôkazy, keď u ľudí po prekonaní ochorenia, sa protilátky neustále zvyšovali.

Na záver len toľko, že prirodzené mechanizmy fungujú v každom z nás, už od evolúcie imunitného systému. Každý patogén (vírus, baktéria, pleseň, parazit) dáva vznik protilátok a aktivácií imunitných buniek s tvorbou pamäťovej stopy v imunitnom systéme. Aj keď je prirodzená infekcia nepríjemná (u niektorých môže byť aj ohrozujúca), následne zanecháva imunitu silnejšiu ako po očkovaní. Ak niekto tvrdí opak, potom taký človek klame, zavádza alebo disponuje nedostatočnými znalosťami o imunitnom systéme.

Michal Šebeňa