HCoV OC43 nás dokáže chrániť pred COVID19

Dávnejšie som spomínal o jedinečnosti imunitného systému a hlavne veľkej väzbovej variabilnosti protilátok. Za neutralizačnú aktivitu sú zodpovedné tri druhy protilátok: IgA, IgM a IgG. Potom sa tvoria špecifické neutralizačné. Za primárnu ochranu slizníc je dôležitý IgA. Ten neutralizuje všetky patogény vrátane vírusov, ktoré sa dostanú tohto priestoru cez porušenú bariéru kože. Slizničný IgA dokáže zneutralizovať vírusy, ešte pred tým, než by spôsobil klinické symptómy. Každý v sebe disponuje ľudským virómom, čo je súbor všetkých vírusov nachádzajúcich sa na, alebo v tele človeka. Imunitný systém potrebuje byť neustále dráždený antigénom, pretože len ten ho vzdeláva a zosilňuje. Ich obmedzenie, či už počas prehnanej dezinfekcie má za následok rozvoj zvýšenej citlivosti na infekcie a autoimunitných ochorení.

 

Doteraz známe koronavírusy, spôsobujúce bežné nachladnutie sú: HCoV-229E, HCoV-OC43, HCoV-NL63, HCoV-HKU1. Tieto patogény osídľujú takmer každého človeka a denne ich do vášho tela dostávate, či už chcete alebo nie. Je samozrejme, že každý vírus môže pre človeka predstavovať nebezpečenstvo, tak aj tieto vírusy dokážu u slabších osôb zapríčiniť ťažkú pneumóniu a celkový zhoršený klinický priebeh. Tento potenciál má dokonca aj rhinovírus. Z vyššie uvedených koronavírusov je najrozšírenejší HCoV OC43, ktorý je našou súčasťou spolužitia. Možno sa vám to bude zdať zvláštne,  ale tento druh vírusu Vás aj chráni. V rokoch 1889 – 1890 bol údajne zodpovedný za pandémiu zvanej „Ázijská chrípka“. HCoV OC43 je členom druhu Betacoronavírusov, rovnako ako súčasný SARS CoV2 a má jednovláknovú pozitívnu RNA. Na jeho povrchu sú Spike proteíny. Tým, že sa jedná o RNA respiračný vírus, tak aj on má vysokú frekvenciu homológnej rekombinácie RNA. Ich tendencia k rekombinácii a vysoká miera mutácií im môžu umožniť prispôsobiť sa novým hostiteľom a stabilitu v celom ekosystéme. Preto sa ich nikdy nezbavíme, lebo majú dôležitú úlohu v prírode. Nakoľko je to bežný patogén v našich respiračných systémoch, tak naša imunita si ho perfektne pamätá.

Získaná imunita voči iným ľudským sezónnym koronavírusom (HCoV) môžu ovplyvniť chorobnosť a úmrtnosť na súčasný COVID-19. HCoV ako OC43, HKU-1, NL63 a 229E sú menej patogénne, ako ich príbuzný SARS-CoV-2 a spôsobujú sezónne prechladnutie. Pamäťové T a B lymfocyty proti HCoV môžu byť reaktivované infekciou SARS-CoV-2, čím vznikajú krížovo reaktívne protilátky. Vďaka prirodzenej infekcie si imunita zapamätá aj iné antigény z celej časti vírusu. Ide najmä o M- proteín, N-proteín, ako aj samotná RNA. Touto vlastnosťou vznikajú vysoko variabilné protilátky, schopné viazať sa na SARS CoV2. Bolo preukázané, že pacienti s ťažkým ochorením COVID19 mali veľmi nízke titre protilátok voči HCoV OC43. Naopak, vysoké titre protilátok HCoV OC43 svedčí o dobrej prognóze u hospitalizovaných pacientov s COVID19. Podľa Yamaguchi a kol. uvádzajú, že imunita proti OC43 HCoV sa úspešne meria pomocou anti-S-OC43 ELISA a že titer je indikátorom dobrej prognózy u pacientov hospitalizovaných s COVID-19 (zdroj: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1201971221005713).

Výsledky ďalej naznačujú, že vysoká imunita proti OC43 HCoV chráni pacientov hospitalizovaných s COVID-19 pred smrteľnými exacerbáciami. Humorálna imunita proti sezónnym HCoV môže byť funkčne dôležitejšia, ako špecifické protilátky proti SARS-CoV-2, ktorých vývoj trvá dlhšie a môže byť lepším indikátorom dobrej prognózy.

Všetky dokonalé imunitné mechanizmy, ktoré sme zdedili po našich predkoch sú špecificky prepojené a vysoká protilátková variabilnosť nám poskytuje efektívnu ochranu proti rôznym patogénom. Táto skrížená reaktivita nevzniká len proti tomuto vírusu, ale aj voči iným, a tým je človek schopný odolávať každodennému útoku vírusov.

Spracoval: Michal Šebeňa

 

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/labs/pmc/articles/PMC3194943/

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1201971221005713

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/labs/pmc/articles/PMC7204879/

 

Na obrázku je HCoV OC43, (zdroj: https://www.idcmjournal.org/coronavirus-history)