Chrípka a očkovanie

Od vzniku Zeme a života naše imunitné systémy čelia a musia vyvíjať rôzne stratégie boja na odvrátenie rôznych infekcií, ktoré zapríčiňujú široké druhy patogénov. Príroda nás obdarila efektívnym obranným systémom, ktorý pracuje samostatne, čím vie kedy zosilnieť reakcie, prípadne stlmiť. Zrodenie vakcinácie prinieslo záchranu mnoho životov (napr. pravé kiahne, besnota, obrna a pod). Len príroda poskytuje aj takých nepriateľov, kde ich šanca v boji je nízka a eradikácia mizerná. A tým sú práve RNA respiračné vírusy, využívajúc svoje najdokonalejšie stratégie na ich prežitie a adaptáciu. Doposiaľ sa na niektoré vírusy vakcína nepodarila vyrobiť, a na tie, ktoré už existujú môže byť imunizácia aj neefektívna.

Vírusy chrípok spadajú do čeľade Orthomyxoviridae a disponujú segmentovanou jednovláknovou negatívne nabitou RNA. Infekcia vírusom chrípky môže po inkubačnej dobe cca 1 až 3 dní vyústiť do náhleho nástupu horúčky, kašľa, nádchy, malátnosti, bolesti hlavy a hrdla. Existujú tri rody vírusov chrípky (A, B a C), ktoré sa delia na základe antigénnych rozdielov vo vírusovom nukleoproteíne a tzv. matricovom proteíne. Vírusy chrípky A aj B majú za následok každoročné epidémie s mierou incidencie 5–10 % u dospelých a 20–30 % u detí každý rok. To má za následok 3 až 5 miliónov infekcií ročne a 250 000 až 500 000 úmrtí na celom svete.

Každý genóm vírusu chrípky A a B obsahuje 8 génových segmentov. Vírusy chrípky A sa ďalej delia na základe antigénnych vlastností ich povrchových glykoproteínov na 16 hemaglutinínových (HA) a 9 neuraminidázových (NA) subtypov. Všetky tieto druhy boli izolované od ich prirodzených hostiteľov a to z vodného vtáctva. V súčasnosti sa licencované vakcíny proti chrípke zameriavajú na produkciu protilátok proti vírusovému proteínu hemaglutinínu (HA), ktorý sa viaže na hostiteľské receptory, aby sprostredkoval vstup vírusu. Tzv. antigénny drift je výsledkom prirodzených mutácií, za ktoré je zodpovedná vírusová RNA-dependentná RNA polymeráza. Tento enzým je náchylný na chyby a nemá funkciu opravy. Tým dochádza k mutáciam hlavne v časti hemaglutinínu, čo vedie k antigénnemu úniku už pred existujúcimi protilátkami. Výber zloženia vakcíny pre vakcínu na nadchádzajúcu sezónu sa musí uskutočniť 7 až 8 mesiacov pred „chrípkovou sezónou“, aby sa prispôsobili krokom výroby vakcíny. Existujú tri triedy licencovaných sezónnych vakcín vrátane inaktivovaných, živých atenuovaných a rekombinantných vakcín proti HA. Všetky tri vakcíny sú multivalentné, so zložkami predstavujúcimi vírusy chrípky A a B, u ktorých sa len predpokladá, že budú cirkulovať v ďalšej chrípkovej sezóne. Píšem, že sa len predpokladá, čo vlastne nemusí tak byť. Antigénna charakterizácia cirkulujúcich vírusov je najkritickejším kritériom pre výber vakcinačných kmeňov. Pokles protilátok špecifických pre vakcínu a antigénny drift vírusov chrípky v priebehu času si vyžaduje každoročné preočkovanie.

Kmeňovo špecifická imunita zlyháva pri ochrane proti driftovaným vírusom sezónnej chrípky alebo proti antigénne novým pandemickým vírusom. Inaktivovaná a živá atenuovaná vakcína proti chrípke sa použili pri vývoji vakcín proti pandemickej chrípke v prípade objavenia sa nových podtypov zo zoonotických zdrojov. Inaktivované vakcíny typicky vykazujú nízku imunogenicitu a vyžadujú vysoké dávky antigénu, na dosiahnutie sérových protilátkových reakcií, o ktorých sa taktiež predpokladá, že budú protektívne. Pri počiatočnom hodnotení sa zistilo, že živé atenuované vakcíny sú variabilne imunogénne v klinických štúdiách fázy I. Neschopnosť predpovedať podtyp, môže zapríčiniť ďalšiu pandémiu chrípky a tým sa zvýši záujem o „univerzálnu vakcínu“ ktorá vraj bude produkovať širšiu skríženú imunitu a nebude si vyžadovať každoročné očkovanie. Len čo so spomenutou prirodzenou mutáciou?

Všetky respiračné RNA vírusy (vrátane chrípkových vírusov) majú dokonalý dar od matky prírody a to efektívnu mutačnú aktivitu. Vďaka nej sú prispôsobivejšie a adaptácia je natoľko silná, že obchádzajú nielen prirodzené silné imunitné systémy, ale aj vakcíny. Jednu vec si treba zapamätať, že čím viac bojujeme s vírusom, tým mu poskytujeme širšiu selekciou a dávame vhodné podmienky na lepšie prežitie a zachovanie druhu vírusu. Na našej planéte boli prv, ako každý vírus aj tieto sú zoonotické, čím sa nachádzajú takmer vo všetkých zvieracích organizmoch. Teda sú najväčší rezervoári a ich eradikácia je nemožná. V každom zvieracom aj v ľudskom modeli uskutočňujú genetickú rekombináciu, ktorá im dáva silnejšiu stabilitu a dokonalý únik pred vyzbrojenou imunitou. Oni tu vlastne majú miesto a ich vymiznutie by malo za následok negatívnych vzťahov v celom ekosystéme.

Mnoho ľudí si pokladá otázku, že prečo som sa chrípkou nakazil aj napriek tomu, že som očkovaní???

A práve vyššie spomenutej genetickej rekombinácií, mutáciam a obrovskej variabilite podtypov dokážu obísť súčasné vakcíny. Teda dostanete kmeň, ktorý nie je pokrytý vakcínou. Existuje mnoho rôznych kmeňov chrípky a niekoľko ich neustále v biotope cirkuluje. Ďalším prípadom môže byť, že chrípku nespôsobujú len vírusy chrípok, ale neskutočne veľká rada ďalších druhov patogénov. Ak natrafíte na správny typ vakcíny, ktorá je totožná s daným mutantom (je to malá šanca), tak chráni len proti nemu. Len príznaky podobné chrípke existuje rad možností a tam je vakcína bezmocná. A preto platí jedno: ak máte vírus dostať, dostanete ho. Žiadna vakcína nie je 100%.

Imunológovia musia každý rok predpovedať, ktorý kmeň alebo kmene chrípkového vírusu budú počas chrípkovej sezóny dominovať. Vykonávať túto predpoveď je veľmi náročné, takže niekedy ba až často vakcína nezodpovedá vírusovému kmeňu, ktorý najviac cirkuluje. Počas chrípkovej sezóny cirkuluje viacero kmeňov vírusu chrípky a možno ste sa nakazili jedným z tých, ktoré neboli súčasťou vakcíny.

V prípade, ak by ste si dali vykonať test na patogény, či už výterom z nosa alebo nosohltana, by ste mohli zistiť, že okrem chrípky môžete mať aj iné infekčné častice napr. vírus parainfluenza, čo je ako chrípka alebo rinovírus či adenovírus, ktoré obe spôsobujú prechladnutie. Nehovoriac o bežných nádchových koronavírusoch vyskytujúce sa skoro v každom z nás.  Prekvapujúce je, že po očkovaní trvá dva až maximálne štyri týždne, kým sa vyvinú účinné protilátky proti chrípke. Takže je vysoko možné, že chrípku dostanete, než získate plnú ochranu. Je to veru dlhá doba, nakoľko vírusy chrípok majú obrovské zastúpenie v našom spoločenskom a prírodnom systéme. Ďalej, medzi kmeňmi vo vakcíne a tými, ktoré skutočne spôsobujú chrípku v danom roku, nie je vždy dobrá zhoda. Často sa to vymyká spod kontroly. Vždy podotýkam, že vakcíny nie sú nikdy 100-percentne účinné, tak výsledkom imunizácie môže byť aj suboptimálna imunitná odpoveď, a to z rôznych iných dôvodov: napríklad zlá technika podávania vakcíny alebo z dôvodu iných zdravotných problémov, ktoré v danom čase ovplyvňujú váš imunitný systém. V poslednom rade, už pri návšteve lekára a to len v plnej čakárni ľudí, je možné nakaziť sa vírusom chrípky a ochorieť skôr, ako sa imunita stihne vytvoriť.

Na záver podotknem, že neustále sa vedci snažia vytvoriť účinnú vakcínu proti respiračným vírusom, ako aj proti takým, ktoré spôsobujú nachladnutie. Zatiaľ je to bez výsledku, lebo približne 50 % bežných prechladnutí je spôsobených rôznymi vírusmi a kmeňmi ľudského rinovírusu (HRV), z ktorých existujú druhy: A, B a C, ale tieto druhy sú rozdelené do približne 150 až 170 rôznych kmeňov. Je to neskutočne veľká nálož infekčných častíc, na ktoré si musí vystačiť samotná imunita. U zdravých ľudí je imunitný systém dokonale pripravený na veľkú škálu vírusov. Je to evolučne dané, lebo nielen zvieratá, ale aj ľudia čelia každodenným stretom rôznych patogénov. Skrátka RNA respiračné vírusy sú majstri adaptácie vďaka svojej premenlivosti zapríčinené mutáciami. Matkou všetkých očkovaní je prirodzená infekcia. Len tá poskytne dokonalú a dlhšie trvajúcu ochranu pred nákazou voči respiračnými patogénmi, pretože má oveľa väčšiu možnosť si „omakať“ vírus z celej štruktúry.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4362519/

https://www.newscientist.com/lastword/mg24532681-100-going-viral-how-can-you-get-flu-after-vaccination/